O slovách: Za hercom Ľubom Dobrovodom

08.11.2012 16:00

Narodil sa v roku 1931 v učiteľskej rodine, ktorá žila tak, ako skoro každá slovenská rodina – síce v civilizácii, ale vždy len na skok od prírody.

Ani jeho to neminulo – vyrastal v záhradách a vinohradoch a z ročných období mal vraj najradšej jeseň, dozrievanie hrozna, oberačky, prvý pohár mladého vína.

Príroda a umenie, to vždy súviselo. Nečudo, že sa aj Ľubo Dobrovoda zatúžil stať umelcom. VŠMU v čase jeho mladosti ešte nejestvovala, no absolvoval herecké Štúdio Slovenského národného divadla – a potom sa už rozbehol jeho umelecký život po scénach viacerých divadiel. Vo zvolenskom Divadle Jozefa Gregora Tajovského si dodnes spomínajú, ako vynikajúco hral Merkucia v Shakespearovej hre Romeo a Júlia.

A nezostalo len pri divadle. Hral aj vo filmoch – a nie v hocijakých. Filmy ako Jánošík, Dáždnik svätého Petra, Posledná bosorka či Majster kat dnes patria k slovenskej filmovej klasike.

Keď televízia usporiadala súťaž o najúspešnejšiu knihu tisícročia, takmer sa ňou stala kniha Ľuba Dobrovodu mladšieho Ja, malkáč. Skončila tesne druhá – za zberateľským dielom Pavla Dobšinského. Slovenská televízia nakrútila vtedy o tej knihe krátky film – a v tom filme bola aj scéna z Malkáča, v ktorej Ľubo Dobrovoda starší – ako hrdý šofér svojho „auťonka“ – nechtiac zhodí pri otváraní auta okoloidúceho bicyklistu. Lenže v televíznom filme som úlohu šoféra hral ja – a Ľubovi Dobrovodovi staršiemu pripadla tentoraz úloha bicyklistu. Hral som šoféra opatrne, opatrne som otváral dvere, aby som mu neublížil – no on sa zosypal z bicykla tak realisticky a potom ležal v tráve tak dokonale nehybne, že sme sa chvíľu museli oňho naozaj obávať. Až po chvíli sa veselo zdvihol a prisadol si k nám a radoval sa, že sme mu na to neleteli.

+++
Aj dnes si iste prisadne k príbuzným a priateľom – no nie už k nám, ale k tým, čo ho už čakajú na druhom brehu. A pretože iste aj tam je teraz jeseň, aj tam mu iste postavia na stôl pohár vína, hneď vedľa taniera, na ktorý mu niečo dobré pod zub pripravil jeho priateľ, výborný herec i kuchár Vlado Müller.

A potom si aj tam, na druhom brehu, zaspomínajú na herecké začiatky – a iste aj na tú najkrajšiu Shakespearovu hru, Romea a Júliu, ktorú si len toť nedávno Ľubo Dobrovoda starší odo mňa vypýtal, aby si ju znova prečítal. Skúsme si predstaviť, ako si ju teraz tam, na tom druhom brehu, čítajú – a Ľubo Dobovoda hrá znova svoju životnú úlohu, úlohu Mercutia.

„Drž sa. Tá rana nie je hlboká,“ prihovára sa Romeo Mercutiovi.

A Mercutio odpovedá: „Taká hlboká ako studňa nie je, ani taká široká ako kostolná brána. Ale stačí. Pre mňa je tak akurát. Zajtra ma navštív, a zistíš, že som mimoriadne zvážnel. Na tomto svete končím, účet prosím.“ (Prednesené v krematóriu 26. októbra 2012)

Ľubko, sľúbil som na kare Tvojim chlapcom, že im napíšem, ako je to u Shakespeara v origináli. Tak im to, prosím Ťa, premailuj!

Shakespeare to tam má o kúsok dlhšie, vybral som si len pár viet.

Romeo hovorí: Courage, man, the hurt cannot be much.

A Mercutio mu odpovedá: No, ´tis not so deep as a well, nor so wide as a church door, but ´tis enough, ´twill serve. Ask for me tomorrow and you shall find me a grave man. I am peppered, I warrant, for this world.

Aby to aj po česky alebo po slovensky na javisku pekne zaznelo, každý prekladateľ hľadá trochu voľnejšie riešenie.

Klasik českého prekladu E. A. Saudek to prekladá: Romeo: Jen klid! Ta rána nemůže být velká.

Mercutio: Ne, tak hluboká není jako studna, ani tak široká jako vrata do kostela. Ale mám jí zrovna dost. Stačí. Poptej se po mně zítra a uvidíš, jak budu usedlý. Na tomhle světě mám po legraci, to mi věř!

Súčasný český prekladateľ, Martin Hilský, prekladá:

Romeo: Nebude to nic vážného, jen klid.

Mercutio: Ta rána není hluboká jak studna, ani široká jak kostelní vrata, ale stačí. Od zítřka se vážné budu tvářit vážně, uvidíš. Je po mně, na tomhle světe mám vystaráno. No a ja prekladám tak, ako je to v tej pohrebnej reči.

„Drž sa. Tá rana nie je hlboká,“ prihovára sa Romeo Mercutiovi.

A Mercutio odpovedá: „Taká hlboká ako studňa nie je, ani taká široká ako kostolná brána. Ale stačí. Pre mňa je tak akurát. Zajtra ma navštív, a zistíš, že som mimoriadne zvážnel. Na tomto svete končím, účet prosím.“

Ten „účet“ sa mi tam dostal zrejme preto, že slovo „warrant“ ako sloveso síce znamená „vyslúžiť si“, ale ako podstatné meno má tvrdší obsah, môže znamenať aj „písomný rozkaz“ alebo „zatykač.“ Zdraví ĽF

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku