Zarazil ma skôr postoj tých, ktorí sa hlásia k sociálnej demokracii či liberalizmu a témy a zákony z ľudskoprávnej oblasti by mali presadzovať. Cynicky sa rozhodli neuľahčiť život časti občanov tejto krajiny, rovnako sa ich nezastali ani pri rozprave v parlamente, keď na ich adresu padali neuveriteľné urážky a bludy. Svoje (ne)konanie vysvetľujú „špecifikami tejto krajiny“, vlastne tým, čo slovenskú spoločnosť na svetelné roky vzďaľuje od civilizovaného sveta – neschopnosť akceptovať rozmanitosť. Potvrdzujú a konzervujú tak stav, ktorý by mal byť minulosťou a na ktorý niet dôvodu byť hrdý ani sa ním oháňať.
Ako zase raz frustrovanej radovej občianke mi teda nezostane nič iné, len opakovať svojej desaťročnej dcére, že lesba, homosexuál a cigán nie sú nadávky a že druhého máme posudzovať podľa jeho konkrétnych skutkov a nie podľa predsudkov. A dúfať, že keď vyrastie, nebude sa musieť za špecifiká tejto krajiny hanbiť ako jej mama.
