Za svoje strohé železobetónové stavby i vizionárske predstavy sídliskových veľkomiest si nevyslúžil len obdiv, ale aj nepochopenie a odsúdenie.
Svoju teóriu „vertikálnych záhradných miest“, v ktorých malo byť všetko poňaté veľkolepo – veľké budovy, veľké otvorené priestranstvá, veľké diaľnice – sa nie príliš úspešne pokúsil uviesť do života v Indii v meste Čandígarhu a jeho žiaci to isté skúsili v Brazílii.
Slávnym Le Corbusierovým domom v Marseille sa inšpiroval napríklad architekt Rudolf Bergr pri svojom návrhu troch experimentálnych 18-podlažných domov na sídlisku Březenecká v Chomutove.
Le Corbusier, ktorý popri svetoznámych nábytkových dizajnoch vytvoril aj súbor sôch, malieb, kresieb, kváskov, koláží, grafik i tapisérií, tiež niekoľkokrát prednášal v Prahe.
Bol nadšený z Veletrhového paláca, vytvoril plán zástavby Zlína, ktorý ale zostal nerealizovaný. A vzhľad Karlových Varov vtedy ohodnotil ako „zlet šľahačkových tort“. V Le Corbusierovom ateliéri pracoval aj Vladimír Karfík.
