Kraňsko, známe aj pod názvom Krajina, je historické územie v dnešnom Slovinsku, rozkladá sa v okolí Ľubľany na ploche takmer 10 000 štvorcových kilometrov. Leží medzi rakúskym Korutánskom, Goricou a Gradiškou, Istriou a Dolným Štajerskom. Bled je od Ľubľany vzdialený čosi vyše 50 km, takže ak budete mať cestu okolo, neváhajte.
Foto: Katarína Sedláková
My sme sa sem vybrali cestou z horského regiónu Jezersko v Kamnicko-Savinjských Alpách. To je obľúbený cieľ turistov, ktorí chcú uniknúť davom. Nielenže sa tu dajú robiť krásne túry rôznej náročnosti – od ľahkých až po tie pre skutočných horolezcov, obdivovať pritom prekrásnu prírodu, ale aj spoznávať zachovanú architektúru.
Foto: Katarína Sedláková
V Jezersku sa zachovalo niekoľko usadlostí v podobe zo 16. storočia. Miestni sú pyšní na svoju bohatú históriu a krásnu prírodu, ktorú si stále vážia. Korene mnohých jezerských rodín siahajú hlboko do minulosti. Vďaka tomu sa dodnes zachoval charakter dediny, kde stále chovajú pôvodné plemeno jezersko-solčavskej ovce, ktorá je veľmi odolná a zvyknutá na miestnu klímu.
Foto: Katarína Sedláková
V dedine žije ledva šesťsto obyvateľov, mnohé ich domčeky sú vyzdobené dreveným obložením s vyrezanými srdiečkami. Radi vám odporučia prechádzku k neďalekému Planšarskému jazeru, ktoré má ľadovcový pôvod a tvar srdca. V horúčave je príjemné dať si na jeho brehu domácu zmrzlinu. Zdatnejší turisti pokračujú lesom ďalej a popritom, ako si fotia množstvo kvetov a motýľov, majú na výber trebárs túru k Českej koči – teda Českej chate – alebo Kranjskej koči.
Foto: Katarína Sedláková
Tá česká je vo výške 1 543 metrov a je vôbec najstaršou chatou v Slovinsku. Roku 1900 ju postavili Česi, ktorí vtedy Slovincom pomáhali s budovaním turistických ciest v Alpách. Keď ju budete hľadať na internete, na mnohých fotkách pri nej nechýbajú pasúce sa rozkošné ovečky. Až oveľa neskôr, v 70. rokoch, vznikla vo výške 1 700 m n. m. Kranjska koča.
Komu sa nechce trmácať do výšok, môže od jazera zamieriť smerom do dediny a preskúmať Šenkovu domačiju, čiže 500 rokov starú farmu. Ústredná stavba zo 16. storočia sa zachovala v pôvodnej podobe, o túto kultúrnu pamiatku sa starajú manželia Karničarovci, ktorí tu tradične hospodária – chovajú miestne ovce, kravy, prasatá aj sliepky, zároveň hostia turistov, ktorých aj ubytujú, či už v izbách, senníku, alebo v priľahlom kempe.
Foto: Katarína Sedláková
Neďaleko od domačije je ďalšia pozoruhodná stavba – Jenkova usadlosť. Tá kedysi slúžila ako ubytovňa pre obchodníkov, ktorí tadiaľto putovali. Za Napoleona tu prespala časť jeho armády, preto dom začali označovať aj ako kasárne. Zo starého domu je dnes etnografické múzeum. Za dve eurá vám ho rada otvorí pani zo susedného domu – zbadáte tu množstvo pozoruhodných exponátov súvisiacich s tradičným hospodárením, ale aj dreveného hojdacieho koníka, staré alpské lyže z jaseňového dreva z roku 1945 či ešte staršie nápisy vyryté do stien domu ešte v 16. storočí.
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
Na druhom konci dediny stojí na kopci „stara cerkva“, čiže kostol sv. Ožbolta – to je slovinská verzia mena Osvald, pred ním tu pútnikom slúžila drevená kaplnka z 9. storočia. Dnešný kostol je z 12. a 13. storočia, a komu sa pošťastí dostať dovnútra, môže obdivovať vzácnu sochu Márie a fresky zo 14. storočia, jedny z najstarších v Slovinsku. Hneď za plotom kostolíka sa pasú z jednej strany ovce, z druhej kravy a oproti stojí kmetija, čiže sýpka. Od ochotnej farmárky si tu radi kúpime syr, v ponuke sú aj „salame a kravske klobase“ a jogurty prírodné či „s okusom“, teda príchuťou.
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
Partizánsku nemocnicu Krtina z druhej svetovej vojny sme si nechali na inokedy, teraz z horskej oblasti konečne zamierime do Bledu. Keď vylezieme na kopec s hradom, stretneme množstvo turistov – niektorí, unavení výstupom, najskôr ochutnajú „kremnu rezinu“ – tunajší povestný krémeš, až potom sa vydajú do útrob hradu po stopách stredovekých pútnikov.
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
Vnútri hradu je malé múzeum, ktoré mapuje tunajšie dediny od pravekých čias, keď v okolí žili losy – najväčšie zvieratá z „Družiny jelenov“, čiže rodiny jeleňovitých. Nadchnú nás staré slovanské šperky, pre náušnice majú Slovinci pôvabné slovo „uhani“ – stačí si za „h“ dosadiť „ch“ a hneď je všetko jasné. Expozícia sa končí v súčasnosti, od zberateľky fajok Nadeždy Kafolovej sa dostaneme až k výstave súčasných šperkov a k zábavnej expozícii o tunajších slávnych kúpeľoch.
Foto: Katarína Sedláková
Tie na brehu jazera Bled v 19. storočí založil Švajčiar Arnold Rikli. Jeho rodina sa kvôli podnikaniu presťahovala do neďalekého Korutánska a tam si Arnold všimol, že keď miestni mali zdravotné problémy, chodili sa liečiť za hory Karavanke k jazeru Bled. Keď si sám roku 1854 vyskúšal liečebné účinky tunajších termálnych prameňov, opustil rodinný farbiarsky biznis a založil pri Blede prvé sanatórium.
Foto: Katarína Sedláková
Bohatých klientov tu liečil z civilizačných ochorení ako obezita. Naordinoval im kúpanie v jazere aj v špeciálnom bazéne s termálnou vodou, slnenie, prechádzky okolo Bledu a prísnu diétu bez štipky alkoholu. Keď však klientov načapal v krčme, kde sa napchávali mäsom a zapíjali ho vínom, nemilosrdne ich okamžite vylúčil zo svojho zdravotného programu a peniaze im nevrátil. Dnes by takéto „gibanje“, čiže pohyb, tiež iste mnohým pomohlo.
