Hra s číslami

Za socíku mal bratislavský Večerník pravidelnú rubriku Ako vykladali. Dnes už ťažko pochopiteľná a aj vtedy pre okrem pár zainteresovaných nudná rubrika nebola o nejakej prednáške, ale o tom, ako sa ten či onen štátny podnik popasoval s vykládkou vagónov na stanici Filiálka.

10.12.2012 07:00
debata

Vtedajší režim sa takto bizarne snažil obmedziť zápchy spôsobené nevyloženým tovarom a surovinami. Teraz rovnako rutinne a nudne, okrem pre pár zainteresovaných, pôsobia pravidelné správy o tom, koľko horelo v noci v Bratislave áut. No občas sa médiá zaplnia aj viac vášne vzbudzujúcimi číslami. Ako napríklad teraz. A preto o nich nemôžem nenapísať. Aj vo vlastnej veci.

Len čo sa objavili prvé zmienky o štrajku, objavilo sa aj množstvo „zasvätených“ analýz a štatistík. Podľa jedných máme učiteľov priveľa, podľa iných ani nie. Niekto sa oháňa dierou v rozpočte, iný tým, na čo všetko sa v ňom peniaze nájdu. Niekto by hneď rušil malé školy (ako vnuk učiteľov z málotriedky zas viem, o akom miestnom sociálnom kapitále to je) či nafúkol tie veľké. Niektorí tvrdia, že sú naši učitelia zle platení, iní, že vlastne ani nie.

Najviac ma pobavil jeden „pravicový analytik“, ktorý odvolávajúc sa na trhové sily, pracovné možnosti a platy mimo Bratislavy usúdil, že väčšina učiteľov by zrejme zostala v školstve, aj keby sa im platy znížili. Ale aby bolo jasné, začať s trhom nepovažujem za zlý nápad. Len sa naň pozriem z inej strany a na tú časť, ku ktorej mám bližšie. Fakulta, kde učím, pripravuje aj budúcich učiteľov matematiky, fyziky a informatiky. A tak dobre viem, aký je záujem o učiteľské odbory, aj to, koľko ich absolventov nakoniec ide učiť.

Zvlášť tých najšikovnejších trhová realita často proti pôvodnému nadšeniu dotlačí inam. To neoklame žiadna hra s číslami. Je to strata pre nás všetkých. Postupne bude chýbať celá generácia mladých učiteľov. A nielen to. Nikdy som nepochyboval, že naše školstvo potrebuje reformy. Tie sa však celkom určite nedajú realizovať s demotivovanými a apatickými učiteľmi. V akom stave školstvo teraz je, nám napovie aj už len letmá prechádzka niektorou školou (asi s výnimkou pár, hlavne súkromných platených škôl, do akej dal svoje dieťa i Robert Fico). Vidím to aj z toho, akí matematicky zdatní maturanti k nám chodia. Iste sa na tom môže podpísať i klesajúci záujem o „ťažké“ odbory v celej západnej civilizácii, no klesajúci trend kvality mi zahraniční kolegovia u nich nepotvrdili.

A jedna poznámka na záver. Prezident Obama začiatkom roka prišiel s myšlienkou špeciálne podporiť výučbu matematiky a prírodovedných predmetov ako reakciu na hlad miestneho priemyslu po kvalifikovanej pracovnej sile (výsledkom má byť za desať rokov o jeden milión viac absolventov technických a prírodovedných odborov). U nás je to inak. Keď si pozrieme reakcie na protesty učiteľov v médiách, tak z úplnej väčšiny podporných sa vymykali stanoviská „za podnikateľov“. To hovorí niečo o štruktúre nášho priemyslu, a hlavne veľa o jeho reprezentantoch. Žeby boli pre nich zaujímavé len čísla o prázdnych vagónoch a horiacich autách?

© Autorské práva vyhradené

debata chyba