Výstava sa koná po roku vďaka iniciatíve českého prezidenta Petra Pavla. „Kým vlaňajšia výstava bola venovaná vzácnym kameňom zdobiacim jednotlivé insígnie, terajší ročník nám priblíži dramatické udalosti druhej svetovej vojny,“ povedal Petr Pavel.
Ten v príhovore k výstave pripomenul, že české korunovačné klenoty prežili storočia vojen, kríz i okupácií. „Boli tichým pozorovateľom dejinných zvratov. Svedectvom našej odolnosti a viery v návrat slobody sa stalo úsilie o ich uchovanie aj počas druhej svetovej vojny. Dnes máme tú česť si ich znova prehliadnuť – nielen ako majstrovské diela zlatníckeho umenia, ale predovšetkým ako živého symbolu kontinuity nášho národného príbehu,“ povedal a dodal, že sa teší na stretnutie opäť o rok.
Foto: TASR, Barbora Vizváryová
Tak ako český prezident považuje návštevu výstavy za inšpiratívny zážitok, brala prácu na nej za radostnú aj architektka Eva Jiřičná. Okrem vitríny bola zodpovedná aj za využitie farieb v expozícii. Sama to komentovala slovami, že prvé, čo človek po vstupe do Vladislavskej sály uvidí, je radosť v modrej a červenej farbe. Tie sú použité na kobercoch a zároveň sú to farby českej vlajky.
Väčšinu sály zaberá koberec žiarivo modrej farby, po ktorom putujú návštevníci k piatim zastávkam s informačnými panelmi. Na nich sú čierno-biele dobové fotografie a rôzne dokumenty, ktoré približujú osudy klenotov v rokoch 1938–1945 – pôsobia oproti radostným farbám kobercov pochmúrne, pretože aj udalosti, ktoré zaznamenávajú, boli temné.
Foto: Nadace Mucha
Ani Žilina nie je bezpečná
Hneď prvý panel sa venuje roku 1938 a narastajúcim obavám z vojny a už tu je súvis so Slovenskom. Totiž 19. septembra 1938 boli české korunovačné klenoty tajne prevezené na Slovensko. Transport bol reakciou na zhoršujúcu sa politickú situáciu a hroziaci konflikt s Nemeckom. Po nástupe Adolfa Hitlera k moci v roku 1933 sa Československo ocitlo v nebezpečenstve.
Obávaná nemecká expanzia na východ prinútila československých štátnych predstaviteľov hľadať nových spojencov aj budovať armádu a pohraničné opevnenia. Západné mocnosti však chceli vojne zabrániť, výsledkom čoho bola mníchovská dohoda a postúpenie Sudetov Nemecku. O necelý polrok neskôr, 15. marca 1939 vznikol protektorát Čechy a Morava, Československo prestalo existovať.
Foto: TASR, Barbora Vizváryová
Pri paneli je vystavená dubová debna s priehradkami na prevoz klenotov, v ktorej sa klenoty snažili previezť na Slovensko. Otázka prípadnej evakuácie pražského hradu v súvislosti s možným vojenským konfliktom a bombardovaním Prahy sa začala predebatovávať už v roku 1937. S tým súviselo zaistenie českých klenotov. Za ideálnu dočasnú skrýšu bola vybraná pobočka Československej národnej banky v Žiline, ktorá disponovala špeciálnou bezpečnostnou trezorovou miestnosťou.
Keď prísne utajenú akciu schválil prezident Edvard Beneš, korunovačné klenoty boli 19. septembra 1938 vyzdvihnuté a v púzdrach uzamknuté v špeciálnej okovanej debne. Ešte tej noci sa vydali na cestu na Slovensko. Na paneli nájdeme aj fotografiu potvrdenia z Kancelárie prezidenta republiky o vykonaní cesty na Slovensko z 4. októbra 1938: „Potvrdzujeme, že pán ministerský rada kancelárie prezidenta republiky Ing. B. Člupek koná cestu dvoma osobnými vozmi a jedným nákladným vozom do Žiliny na priamy rozkaz prezidenta republiky. Žiadame veškeré civilné aj vojenské úrady, aby mu poskytli pomoc, ak jej bude treba.“
Foto: TASR, Barbora Vizváryová
Trasa viedla cez Hradec Králové, Litomyšl, Olomouc, Rožnov, Velké Karlovice až do Žiliny. Spoluautorka výstavy, vedúca Archívu Kancelárie prezidenta republiky Lucie Večerníková pre denník Mladá fronta Dnes prezradila, že sa zachovalo množstvo historiek o tom, kde sa ľudia prepravujúci klenoty zastavovali na pivo. Vraj sa v skorých ranných hodinách posádky oboch vozov rozdelili a nakoniec sa v hmle zrazili, ale odniesli to len blatníky. „Nevedeli, čo vezú, ale vraj si to posádka domyslela,“ dodala Večerníková.
Lenže po podpise mníchovskej dohody prevládli obavy, že ani Slovensko nemusí byť pre klenoty dosť bezpečné, keďže tu vrcholili národné emancipačné snahy, takže po dvoch týždňoch sa klenoty urýchlene vrátili do Prahy. „Začala sa temná kapitola českých dejín, v ktorej korunovačné klenoty zohrali dôležitú symbolickú rolu,“ píše sa na druhom paneli nazvanom Utajený prevoz.
Nechýba tu fotografia automobilu Tatra 80, ktorým sa klenoty previezli do Žiliny, pohľad na rieku Váh pretekajúcu okolo Žiliny na fotke zo zbierky Andreja Zajačeka či obrázok púzdra na kráľovské jablko so stredným štátnym znakom Československej republiky.
Čítajte viac Mystický marketing Dana Browna. V Prahe raňajkoval s Petrom Pavlom a do Lucerny pritiahol davy
Heydrich si korunu nenasadil
Tretí panel nesie názov Kľúče v rukách nepriateľa. Dozvedáme sa z neho, že po vzniku protektorátu Čechy a Morava prejavili nemeckí okupanti o české korunovačné klenoty značný záujem. Po otvorení Korunnej komory v júni 1939 prevzali pôvodní držitelia naspäť svoje kľúče, ktoré im odobrali pre transport klenotov na Slovensko. Nasledujúci rok rozhodol ríšsky protektot Konstantin von Neurath o novom rozdelení kľúčov: jeden zostal pražskému arcibiskupovi, tri ríšskemu protektorovi a tri prezidentovi Emilovi Háchovi, ktorý mohol ich držanie zveriť povereným osobám.
Na paneli sa píše, že ikonickým momentom a symbolickým potvrdením podrobenia českého národa sa stalo odovzdanie kľúčov zastupujúcemu ríšskemu protektorovi Reinhardovi Heydrichovi v novembri 1941 potom, ako si klenoty za účasti najvyšších predstaviteľov nemeckej okupačnej moci osobne prezrel. Ako výhradný vlastník všetkých siedmich kľúčov mal ku klenotom neobmedzený prístup.
Legenda o tom, že si korunu sám nasadil na hlavu, je však len nepodložená historka. Podľa legendy nasledoval trest – Heydricha zabili československí parašutisti, jeho malého syna Klausa zasa autobus futbalistov, ktorému vbehol pod kolesá. Archivárka však tvrdí, že o nasadení koruny neexistuje žiadny dôkaz, fotka ani dokument.
Foto: TASR, Barbora Vizváryová
A čo bolo s klenotmi ďalej? S postupujúcou vojnou bola hrozba leteckého bombardovania Prahy stále aktuálnejšia. Preto sa v roku 1943 začalo uvažovať o bezpečnejšom mieste pre klenoty než bola Korunná komora v katedrále sv. Víta. Nakoniec vybrali miesto v románskych pivniciach Starého kráľovského paláca, kde podľa návrhov a pod vedením architekta Pavla Janáka vybudovali murovanú komoru z tehál s betónovým stropom.
Do začiatku roka 1944, kým sa stavebné práce skončili, previezli klenoty do Černínskeho paláca, sídla nemeckého ministra pre Čechy a Moravu Karla Hermanna Franka. Tu klenoty zvážili, premerali, dôkladne popísali a nafotili. Korunu, žezlo a jablko v púzdrach dopravili späť na pražský hrad a uložili do pripravenej komory, textilné časti uschoval Archív země české. V temnej pivnici kráľovské insígnie zostali až do konca vojny a vyzdvihli ich odtiaľ v októbri 1945.
Jiřičná myslela na blaníckych rytierov
Po konci vojny sa rozšírili fámy, že klenoty z Prahy odviezol K. H. Frank. Keď však nemecká posádka opustila Pražský hrad, delegácia na česle s plukovníkom Josefom Kvapilom vošla do románskeho podzemia, kde našla neporušené zámky komory. Už 24. októbra 1945 klenoty slávnostne opäť vlložili do transportnej debne, v ktorej v roku 1938 putovali na Slovensko a previezli ich do Trónnej sály. Tu si ich prezreli odborníci a overili ich pravosť. Verejnosť ich mohla uvidieť vo svatovítskej katedrále pri oslavách 28. októbra.
Architektka Eva Jiřičná pre Český rozhlas prezradila, že ponuku z Hradu na architektonické stvárnenie aktuálnej výstavy prijala bez váhania aj kvôli svojmu dedovi. Ten jej v detstve rozprával o klenotoch i blaníckych rytieroch, ktorí sa starajú o to, aby bola česká koruna dobre ukrytá. Keď sa ukáže, bude krajina zasa slobodná.
Jiřičná pripomenula, že sa narodila v marci 1939, a tak si odmalička uvedomovala dôležitosť klenotov. Po všetkých útrapách spomínaných na paneloch napokon návštevník podľa jej predstavy príde k finálnej šiestej zastávke s vitrínou, v ktorej žiaria klenoty. „Verím, že pohľad na klenoty ľuďom urobí radosť a spomenú si na Moju vlasť, špeciálne na časť Blaník,“ dodala 86-ročná architektka.
A malým i veľkým návštevníkom urobí radosť aj obria koruna z lega, ktorú minú cestou na výstavu.
