Koľko trvalo, kým sa Trenčínu podarilo získať titul európske hlavné mesto kultúry (EHMK)?
Stanislav Krajči: Je to približne dvojročný proces, keď sa zo všetkých kandidujúcich slovenských miest zúži výber na osem a v poslednom kole sa rozhoduje.
Aký najväčší prínos by z tohto titulu mohol Trenčín mať?
Pre malé mesto ako Trenčín (má okolo 54 000 obyvateľov) sú veľmi dôležité vzdelávacie programy, môže sa zmeniť fungovanie úradov, rozvinúť dobrovoľnícke projekty v meste. Titul EHMK existuje už 40 rokov, za ten čas sa v jeho držaní vystriedalo 80 miest a režim ocenenia sa začal meniť. Nejde len o veľké mená a veľkú šou. Titul v posledných rokoch získavajú skôr menšie mestá, ktoré sa venujú témam, ako je demokratizácia verejného priestoru, práca s komunitami a dobrovoľníkmi. Tieto všetky témy sa zmestia do kultúry, ktorá ich rozvíja všetky naraz.
Foto: Katarína Sedláková
Pomôže trenčiansky titul nejako aj ostatným mestám?
Najviac z toho profitujú okolité mestá a dokonca aj zlínsky región, s ktorým spolupracujeme. Na našich vzdelávacích projektoch však participujú kultúrni manažéri z celého Slovenska a niekoľkí sú aj z blízkeho zlínskeho regiónu. Podarilo sa nám zmeniť aj to, ako mesto pozerá na vlastnú propagáciu – zrekonštruovali sme oblastnú organizáciu cestovného ruchu, aby v plnej kráse propagovala to, na čo sme v regióne Trenčín najviac hrdí. Náš región je rozdrobený na niekoľko zaujímavých častí – napríklad kopanice a Myjava, to je úplne iný svet ako horná Nitra, ktorá je ovplyvnená ťažbou a baníctvom, celkom iné je zasa horné Považie. Všetko to na malej ploche prináša zaujímavé sily, ktoré sa Trenčín EHMK 2026 snaží skĺbiť a vyťažiť z nich to najlepšie.
Foto: Pavol Urbánek
Vo východonemeckom Chemnitzi, ktoré je európskym hlavným meste kultúry tento rok, mali okolo tisíc projektov. Koľko ich chystá Trenčín?
Práve prezentujeme asi 280 aktivít, to sú tie hlavné, nerátali sme do nich každý drobný dobrovoľnícky projekt, skôr sa sústreďujeme na témy, ktoré považujeme za dôležité. Projekt Na počkanie prinesie umenie aj na miesta, ako sú pošty, nemocnice, policajné stanice či úrady práce. Bežné inštitúcie sa premenia na akési galérie a netradičné miesta pre site-specific umelecké inštalácie. Oživia tak priestor týchto budov a priblížia umenie širokej verejnosti. Silný vizuálny zážitok prinesie Light Art Festival, ktorý premení Trenčín na nočnú galériu pod holým nebom.
Čítajte viac Trenčín ako Európske hlavné mesto kultúry 2026: Nemáme veľké mená, máme veľké príbehy, hovorí riaditeľ projektu
Projekt Korzo je zasa príkladom úspešnej premeny verejného priestoru. Obyvatelia mesta ho prijali pozitívne, pretože na jeden deň uzavrel frekventovanú ulicu pred autami, čím vznikol jedinečný priestor pre susedské stretnutia, komunitné aktivity a zdieľanie. Bol to živý dôkaz, že mesto sa dá pretvoriť na miesto, kde sa ľuďom dobre žije. Významnú rolu v programe zohrá aj rieka Váh, ktorá je spolu s hradom symbolom mesta. Leto otvorí obľúbená komunitná akcia Splanekor – to je skratka pre splavovanie Váhu na netradičných koráboch. Samozrejme, nebudú chýbať ani výstavy, napríklad Globálna rovnosť a pohostinnosť, kurátorky Ilona Németh a Edit András prinesú tému solidarity, migrácie a rovnosti. Súčasnú cirkusovú scénu priblíži Nový cirkus, v domácnostiach sa bude pre zmenu konať Altofest.
Foto: Daniela dolinská
Trenčín si mnohí pamätajú ako mesto módy. Pripomeniete aj odevnú históriu mesta?
Na tento odkaz nadviaže Laboratórium udržateľnej módy, ktoré prepojí kreativitu, dizajn a ekologické prístupy. Jeho súčasťou budú aj prehliadky, inšpiratívne workshopy a prednášky. Nesmieme však zabudnúť ešte na festival Fiesta most plánovaný na koniec leta. Pôjde o oslavu zavŕšenia premeny bývalého železničného mosta cez rieku Váh na kultúrny spoločenský priestor, čím sa symbolicky prepojí minulosť s budúcnosťou.
Trenčín predstavil aj programovú knihu súvisiacu s projektom EHMK. Čo v nej nájdeme?
Zuzana Dušičková: V knihe nie je len program, obsahuje aj rozhovory s autormi projektov. Sprístupňuje pozadie projektov návštevníkom, ktorí tak lepšie pochopia rôzne inštalácie, čo uvidia v uliciach.
Čiže kniha má nalákať na jednotlivé projekty. Kto ju vytvoril?
Zuzana Dušičková: Pracoval na nej grafický dizajnér Jakub Dušička, ilustroval ju Jozef Gľaba. V knihe je tiež množstvo fotografií z mesta Trenčín.
Čo vás osobne z projektov najviac zaujalo?
Zuzana Dušičková: Hlavne projekt Živé susedstvá, ktorá sa venuje niečomu, čo bolo v minulosti prirodzené, no dnes to mizne. Kedysi sa susedia stretávali pri zabíjačke, chodilo sa orať, takže ľudia mali dôvod sa spoznať. V dnešnej dobe mobilov a ohradenia sa vysokými, priam väzensky pôsobiacimi plotmi, sa už nestretávame. Živé susedstvá sú príležitosťou trebárs pri pikniku či grilovačke spoznať susedov a znovu oživiť komunitu. Zdá sa mi to úžasné – za málo peňazí vznikne veľká vec. Nadšená som aj z toho, že vznikol Inštitút participácie Trenčín, ktorý je priamo v mestskom úrade a ostane aj po skončení projektu EMHK. Inštitút má vytvoriť most medzi občanom a úradom, kde inak komunikácia často viazne. Pracovníčky inštitútu sú akýmisi mediátorkami, ktoré ako nestranný orgán zmierňujú napäté situácie medzi občanmi a úradníkmi, napríklad keď sa zavedie nový grafikon. Kultúra totiž nie je len obraz či koncert, ale zasahuje to aj do medziľudských vzťahov.
Pán riaditeľ, odkiaľ očakávate najviac návštevníkov?
Stanislav Krajči: Prirodzene najviac bude asi ľudí z blízkeho okolia a zo Slovenska, kvôli neexistujúcej jazykovej bariére určite príde veľa návštevníkov z Česka, ale promujeme naše aktivity aj v Poľsku, Maďarsku a Rakúsku. Sme aj v sieti ďalších európskych hlavných miest a náš program sme pred pár týždňami prezentovali aj v Bruseli priamo v sídle Európskej komisie, takže očakávame, že prídu aj tí, čo sledujú 40 rokov trvajúci projekt európskych hlavných miest kultúry.
Čítajte viac Odkaz z východonemeckého Chemnitzu: Trenčín bude skvelé európske mesto kultúry
Čím ste sa inšpirovali napríklad od tohtoročného hlavného mesta kultúry Chemnitzu? Bolo to napríklad zapojenie komunít a okolitých obcí?
Keď Chemnitz realizoval projekty, už dávno sme mali podanú kandidatúru, ale kooperujeme, vieme o sebe. Chemnitz sa napríklad dosť inšpiroval naším dobrovoľníckym programom – to sme mali rozbehnuté ako prvé, považovali sme to za dosť dôležitú vec, chceli sme aktivizovať ľudí. Veľmi sa mi páči chemnitzský projekt 3 000 garáží, ktorý by sa teoreticky dal zopakovať aj u nás. Dobrý nápad je aj ich projekt Purple path, v preklade Fialová cesta, tým sme sa trochu inšpirovali, ale nie jedna k jednej – aj my budeme robiť umenie pri cyklotrasách. To je dôležitá téma pre Trenčiansky kraj, donesieme do regiónov rôzne prvky, čím zatraktívnime cyklotrasy.
Foto: Juraj Majerský
Čo má Trenčín také, čo žiadne iné mesto na svete?
Hrad! Odzrkadľuje našu históriu, na našom území sa vždy veľa bojovalo, stačí si spomenúť na turecké vojny. Naše hrady nie sú prečačkané, skôr striktné, strohé, odrážajú, čo sme prežili. Siahli sme po symbole mostu. Zrazu z krajiny či mesta, ktoré bolo vždy uzavreté, sa premení na otvorený most s dvoma koncami, ktorým prejdeme do novej éry dialógu, komunít a práce s verejným priestorom. Určite ako jediní na svete budeme mať symbol hradu, ktorý bude prepojený so symbolom mostu. Oba sa budú využívať na kultúrne aktivity, nielen ako infraštruktúra.
Kedy teda bude hotový váš Fiesta most?
Držme si palce, aby sme ho otvorili v septembri 2026.
Nie je to neskoro?
Pre mňa je dôležité, že 40 miliónov eur, ktoré máme vďaka titulu EHMK na infraštruktúru, na knižnicu, galériu, na most, na námestia – sa do roku 2026 stihne vyčerpať. Keby som si mohol vybrať, otváral by som most ešte túto jeseň, aby sa tam ľudia naučili chodiť.
A čo rekonštrukcia hradu?
Je tam päť projektov – ten zvonka najviditeľnejší je obnova objektu Kavalier (ranobarokovej delostreleckej bašty, ktorá slúžila na obranu hradu). Po dokončení ponúkne Kavalier vyhliadku a nový kultúrny priestor, teraz sme konzervovali múry a navážali zeminu. Rekonštrukcia hodinovej veže by mala odštartovať začiatkom budúceho roka, menší projekt je oprava areálu. Veľká vec je úprava exhibičných projektov a samotné výstavy, s tým začneme budúci rok a samotné výstavy budú hotové asi v roku 2027.
Je hrad počas rekonštrukcie prístupný?
Nechceli sme ho na celý rok zatvoriť, takže sa priebežne mení otvárací režim. Napríklad nedávno bola južná časť hradu otvorená počas festivalu Krampus.
