Osudy synagógy dokonale ovláda predsedníčka Židovskej náboženskej obce v Trenčíne Oľga Hodálová. Elegantná dáma nás uvíta hneď pri vchode do monumentálnej stavby. Pozoruhodná budova je dielom piešťanského rodáka Richarda Scheibnera (1880–1945), ktorý bol projektantom berlínskeho ateliéru, a jeho spolupracovníka Huga Pála.
Foto: TASR, Martin Medňanský
Ich dielo je zmesou byzantských a secesných štýlov s modernou železobetónovou kupolovou konštrukciou. Oľga Hodálová nám dá pár minút na spamätanie sa z úžasu, aký vyvolá prvý pohľad do interiéru. Ten bol totiž, naopak, bohato dekorovaný, kupola žiari modrou farbou a v strede visí historický luster.
Foto: Katarína Sedláková
Akoby sme sa ocitli v akejsi orientálnej rozprávke. Kontrast medzi sivou fasádou a fantastickými pestrofarebnými vzormi vnútri azda nemôže byť väčší. Z toho množstva hravých motívov nám až prechádza zrak. A potom jedna z novinárok prekvapí komplimentom aj samotnú Oľgu Hodálovú: „Synagóga je úchvatná, ale vy vyzeráte neuveriteľne. Mám z vás ešte väčší zážitok ako z nej.“
Foto: Katarína Sedláková
Keď sa Oľga Hodálová srdečne zasmeje, spýta sa, či nás zaujíma história synagógy. Samozrejme, a tak sa pustí do rozprávania: „Viete, synagóga sa nám vrátila po dramatických udalostiach. Dokončili ju v septembri 1913. Dnešná synagóga stojí na mieste menšej drevenej synagógy z konca 18. storočia, ktorá už nestačila. Vtedy totiž mala židovská náboženská obec skoro dvetisíc členov, židia tvorili temer štvrtinu obyvateľstva Trenčína, takže potrebovali väčšiu synagógu. Postavili ju za hradbami, vedľa bývala židovská škola, lebo rabín je učiteľ. Keď však vypukla druhá svetová vojna, gardisti ju zničili, jazdili v nej dokonca na koňoch. Vitráže vypadali za bombardovania na konci vojny…“
Foto: M. Pleidel
Pred očami nám vyvstáva obraz skazy, hoci predsedníčka židovskej obce vzápätí zažína aj iskierku nádeje: „Tí, čo prežili a vrátili sa, nebolo ich veľa, sa zložili a opravili synagógu. Osadili aj tabule na pamiatku našich mŕtvych z holokaustu hneď pri vchode. V roku 1948 synagógu znova vysvätili a otvorili, ak vás to zaujíma, máme tu expozíciu aj s prejavmi z otvorenia.“
Čítajte viac Pamiatkari ocenili najlepší objav, výstavu či obnovu
Najväčšia pohroma: galéria
Je jasné, že dobré časy netrvali dlho… „Už v roku 1953 synagógu zabrali komunisti, urobili tu sklad odevov z Ozety. Budova chátrala, no najväčšia pohroma z nášho pohľadu prišla v 70. rokoch, keď mesto rozhodlo, že zo synagógy bude výborná galéria. Na tú však bolo treba biele steny, aby obrazy dobre vynikli. Vyhádzali aron kodeš, skrinku na uloženie zvitkov tóry – to je srdce synagógy, vyhodili dvere, vymenili podlahu, dali sem kubánsky mramor, čím zničili akustiku, zatreli všetko na bielo, zvonka dali gumový náter, ktorý nedýcha, zato sa olupuje, zo stien dali dole symboly sedemramenného svietnika aj židovskú hviezdu.“
Foto: Katarína Sedláková
Ani my nedýchame pri počúvaní o tom, ako sa v synagóge roky konali výstavy amatérskej tvorby. „Mám o nich celý fascikel. V roku 1993 sa v rámci cirkevných reštitúcií synagóga vrátila židovskej obci. Nezabudnem na holandskú veľvyslankyňu, ktorá sa dívala na vystavené obrazy a povedala mi – viete, tie obrazy nie sú hodné tej budovy. Odpovedala som, že viem a že sa s tým pokúsime niečo urobiť. Trvalo 20 rokov, kým sa to podarilo.“
Foto: Katarína Sedláková
Rozpráva, ako sa s výstavami ešte nejaký čas pokračovalo, aby bola synagóga otvorená a v reportážnej skratke sa dostane k tomu, ako pred 12 rokmi v Trenčíne obnovili židovskú obec, ktorá získala právnu subjektivitu a odvtedy sa pokúša opraviť schátranú školu. Aj tá už bola určená na demoláciu, no našťastie sa s tým miestni nezmierili. Okrem synagógy by radi zachránili aj židovský cintorín, kde je dvetisíc hrobov. „V judaizme sú totiž najsvätejšie miesta cintoríny,“ vysvetľuje Oľga Hodálová. „Je ťažké ich udržiavať, ale snažíme sa o to, je nás asi 60, na začiatku sme mali 25 preživších holokaustu, ktorí postupne odchádzajú, ale máme aj nových členov.“
Od podlahy
Kocháme sa krásnou výzdobou synagógy a Oľga Hodálová medzitým popisuje, ako stavbu niekoľko rokov z malých grantov odvodňovali, lebo do nej zatekalo.
„Podarilo sa nám získať nórske granty, čo bolo úžasné, projekty sme mali pripravené, tak sme sa pustili do obnovy. Podmienkou nórskych grantov je, že po štyroch rokoch prác musí byť budova schopná fungovať – a my sme začali atypicky od podlahy. Robili sme archeológiu, výkopy, siete, podlahové kúrenie, izoláciu, sociálne zariadenie, všetko. Medzitým sa stal ďalší zázrak – prišla komisia z projektu Európske hlavné mesto kultúry, Trenčín ten titul pre rok 2026 vyhral. Sú hlasy, že synagóga k tomu výrazne prispela a vďaka tomu sme získali navýšenie nórskych grantov. To nám umožnilo odstrániť tri vrstvy bielej omietky – reštaurátori ju odstraňovali centimeter po centimetri okrem kupoly, tá jediná totiž nebola zabielená. Myslím, že preto, že na ňu nevyliezli – je strašne vysoko, ako mestská veža,“ potmehúdsky dodáva Hodálová.
Foto: M. Pleidel
A potom chváli firmu, ktorú vysúťažili na zrekonštruovanie výmaľby. „Robili to kvalitní reštaurátori, ktorí pracovali srdcom, výsledok je prekrásny. Nikto z nás nečakal, dokonca ani pamiatkari, čo sa z toho vylúpne, lebo 50 rokov to nikto nevidel, mali sme len sondy, jeden starý amatérsky obraz a jednu čiernobielu fotografiu z Budapešti. Dávame to do pôvodného stavu – s asi 80-percentnou intenzitou, lebo keby sme výmaľbu obnovili na sto percent, vyzerala by ako celkom nová.“
Čítajte viac Hrad ako my inde nemajú, tvrdí riaditeľ Trenčína európskeho mesta kultúry 2026. Svoj Fiesta most chcú otvoriť na budúcu jeseň
Ktosi z novinárov sa pýta, či ju prekvapil pohľad na obnovenú výzdobu. „Nielen mňa, ale všetkých,“ odpovedá. „Všetci, vrátane pamiatkarov sme užasli nad tou monumentalitou. Báli sme sa, že to možno bude až príliš farebné, priveľa vzorov, ale napokon je výsledok krásny. Teraz sme vďaka titulu Trenčín – európske mesto kultúry získali ďalší grant a ideme dorobiť interiér, už finišujeme. Chystáme sa na vitráže, stĺpy, dokončenie schodísk, dvere, hore treba upraviť výstavný priestor, ešte nám ostáva exteriér a zvyšok strechy. Dúfame, že fasáda bude nemenej krásna ako interiér synagógy. A ako vyzerala? Ako z vápencových kvádrov, je na nej veľa vlysov a skulptúr. Na severnej strane treba dorobiť sedemramenné svietniky a hviezdy. Chcem upraviť aj vonkajšok, aby sa pôvodné suburbium znova objavilo. Urobili sme expozíciu, ktorá skúma históriu židovstva stredného Považia.“
Foto: TASR, Martin Medňanský
Zaujme nás aj prekrásne maľovaný parochet – záves, za ktorým sa uchováva tóra. Oľga Hodálová nám rozpráva, že sa zachovali tri tóry. Parochet, ktorý vidíme, je nový – na hodváb ho maľovala košická výtvarníčka Júlia Zelená. Pri vysvätení sa rozhrnie parochet a otvorí sa skrinka aron kodeš, v ktorej sú tóry. Práve keď sa zvitky tóry umiestnia do aron kodeša, je synagóga zasvätená. Dobrá správa je, že v synagóge sú znova pôvodné tóry, ktoré tu boli aj pri prvom zasvätení 23. septembra 1913. „Trenčianska synagóga bude jedinou duálnou synagógou na Slovensku,“ radostne nám zvestuje predsedníčka tunajšej židovskej obce. „Znamená to, že bude nielen synagógou, ktorá bude slúžiť na židovské sviatky ako teraz na chanuku, ale zároveň bude aj kultúrnym priestorom.“ Zdá sa, že lepšie to dopadnúť ani nemohlo.
Foto: TASR, Martin Medňanský
Namiesto ohňa svetlo porozumenia
Dátum tretieho vysvätenia trenčianskej synagógy nebol zvolený náhodne. Práve 9. novembra si svet pripomína začiatok Krištáľovej noci z roku 1938, ktorej sa hovorí aj novembrový pogrom. V Nemecku, Rakúsku a Sudetoch vtedy vypálili okolo 200 synagóg, mnohých židov zavraždili. „Synagógy plienili, vypaľovali, ničili. Dnes, o 87 rokov neskôr, sa deje opak. Synagóga sa zapĺňa svetlom. Neosvetľuje ju oheň, ale svetlo porozumenia,“ povedal predseda Ústredného židovských náboženských obcí Richard Duda. Opätovné vysvätenie synagógy v Trenčíne je silným odkazom pre Slovensko aj pre celú Európu. „Sme svedkami výnimočného okamihu, ktorý sa udeje, v prípade väčšiny z nás, raz za život. Je to prvá a možno na dlhé roky posledná synagóga na Slovensku, ktorá bola znovu zasvätená.“
Foto: Martin Medňanský
Rekonštrukcia
Židovská náboženská obec v Trenčíne získala viac ako dva milióny eur z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska a nórskych grantov. Ďalších zhruba 250-tisíc eur predstavovalo jej spolufinancovanie. Interiér trenčianskej synagógy sa vďaka týmto prostriedkom dočkal rekonštrukcie, bola zreštaurovaná pôvodná výmaľba, súčasťou projektu bola výmena podlahy, vybudovanie nových rozvodov elektriny, slaboprúdových rozvodov, zdravotechniky a taktiež dokončenie dažďovej kanalizácie zo strany Štúrovho námestia, kde voda spôsobovala podmáčanie budovy a pokles jednej z veží. Svoju pôvodnú podobu dostalo aj pódium, ktoré počas socialistickej prestavby zmenilo svoj tvar. V rámci projektu vymenili 24 okien na tambure – prstenci, ktorý sa nachádza pod kupolou. Každé tretie okno je navyše otvárateľné, čím je zabezpečené aj vetranie objektu.
V priestore tiež pribudla expozícia venovaná židovskému kultúrnemu dedičstvu na strednom Považí. „Z nášho pohľadu tento projekt nie je len o obnove objektu, ale aj o integrácii do kultúrnych, vzdelávacích a, samozrejme, turistických aktivít na území mesta. Aj expozícia, ktorú sme pripravili, je začiatkom dlhodobého výskumu židovského kultúrneho dedičstva v tomto regióne,“ povedal riaditeľ Židovského kultúrneho inštitútu Maroš Borský.
