Stredoslovenský región sa kedysi preslávil bohatstvom ukrytým v zemi. Ťažba rúd formovala mestá aj ich slávu natoľko, že dnes hovoríme o medenej Bystrici, zlatej Kremnici či striebornej Banskej Štiavnici. Banská Bystrica síce nemala bane priamo v meste, no jej meno prezrádza bohatú banícku minulosť spojenú s ťažbou medi. V stredoveku sa meď ťažila v okolí – najmä v Španej Doline, v Starých Horách, v Tajove či Moštenici.
Banská Bystrica – medené srdce Slovenska
Foto: Pavol Urbánek
Banícku slávu mesta dnes približuje zážitková expozícia v Barbakane, v areáli mestského hradu, venovaná Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti a Medenému hámru. Návštevníci sa tu stretnú s časovou osou obohatenou o rozšírenú realitu, „hovoriace“ portréty historických osobností, ako boli Ján Thurzo či Jakob Fugger, ako aj 360-stupňové projekcie a virtuálnu realitu, ktoré prenesú priamo do prostredia baní a hámrov. Interaktívne prvky, dotykové obrazovky či pohybové simulácie umožňujú vyskúšať si banícke remeslo na vlastnej koži. Expozícia zaujme aj deti – cez hry a virtuálnu realitu spoznajú, že okolo roku 1500 patrila banskobystrická meď k najvýznamnejším vývozným artiklom sveta.
Foto: Pavol Urbánek
Len pár krokov odtiaľ, na Námestí SNP, stojí Thurzov dom, sídlo Stredoslovenského múzea. Renesančná dominanta rozpráva príbeh mesta, ktoré bolo medeným srdcom Uhorska – približuje baníctvo, obchod aj každodenný život mešťanov v časoch, keď meď zo stredného Slovenska putovala do celej Európy. Interaktívne prvky, historické predmety aj samotná renesančná budova robia z návštevy živý zážitok a prirodzene lákajú objavovať aj ďalšie banské miesta regiónu.
Foto: Pavol Urbánek
Z námestia SNP sa oplatí vystúpiť 101 schodov na Hodinovú vežu. Okrem panoramatického výhľadu na mesto i okolie zaujme aj miernym náklonom, ktorý jej vyslúžil prezývku „bystrická Pisa“. Statiku veže narušilo zemetrasenie v 19. storočí a odvtedy je naklonená. Veža zároveň slúži ako menšia galéria, kde sa konajú výstavy a kultúrne prezentácie.
Foto: Pavol Urbánek
Historickú mozaiku mesta dopĺňa Kaplnka sv. Barbory v Kostole Nanebovzatia Panny Márie s unikátnym dreveným krídlovým oltárom z roku 1509 od Majstra Pavla z Levoče. K moderným ikonám zas patrí Múzeum SNP v Pamätníku SNP od architekta Dušana Kuzmu. Dve betónové hmoty spojené mostom – symbolizujú zlom a nádej Slovenského národného povstania. Areál dopĺňa socha Obete varujú od Jozefa Jankoviča, večný oheň a exteriérová vojenská technika z 2. svetovej vojny, čím vzniklo silné miesto pamäti spájajúce architektúru, umenie a dejiny.
Kremnica – dejiny vyrazené v zlate
Príbeh Kremnice sa začal písať 17. novembra 1328, keď ju uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil na slobodné kráľovské mesto a zároveň jej prisúdil právo prevádzkovať mincovňu. Tak vznikol podnik, ktorý už sedem storočí razí mince – najdlhšie nepretržite fungujúca mincovňa na svete.
Foto: Pavol Urbánek
Návšteva mincovne vás prenesie do sveta histórie aj moderného remesla. Uvidíte starú raziareň so zachovanými strojmi značky Vulkan, ale aj novú raziareň, kde vznikli prvé slovenské euromince a dodnes sa v nej razia naše i zahraničné mince. Na vlastnej koži si môžete vyskúšať razbu žetónu a pozrieť si zbierku mincí a medailí. Filmy a interaktívne ukážky dopĺňajú zážitok a dávajú pocit, že mincovňa žije aj dnes.
Foto: Pavol Urbánek
Kúsok od mincovne sa nachádza Múzeum mincí a medailí, spravované Národnou bankou Slovenska. Ponúka viacero výstav – od špecializovanej numizmaticko-historickej expozície s názvom Líce a rub peňazí, ktorá mapuje 700 rokov kremnického mincovníctva, až po dlhodobú výstavu Strela jasná okovaná!, prezentujúcu unikátnu kolekciu 138 maľovaných streleckých terčov z 19. storočia. V galérii múzea sa menia krátkodobé výstavy – aktuálne tu môžete vidieť Textilnú tvorbu 2025. NBS spravuje aj komplex mestského hradu s Kostolom sv. Kataríny, z ktorého veže sa naskytá unikátny pohľad na mesto a okolie.
Foto: Pavol Urbánek
Kremnica však ponúka viac než len mince. Navštíviť môžete Banské múzeum a sfárať do štôlne Andrej, kde sa ťažilo zlato a pripomeniete si tu tak bohatú banícku históriu mesta. Slovenské olympijské a športové múzeum mapuje dejiny lyžovania na Slovensku. Netradičný zážitok vám prinesie Múzeum gýča s Uličkou slávnych nosov, ktoré je jediným múzeom svojho druhu v EÚ a je držiteľom slovenského rekordu v počte gýčov na jednom mieste, či Expozícia jedinečností Kremnice, ktorá predstavuje udalosti, osobnosti a fenomény, vďaka ktorým je Kremnica výnimočná nielen na Slovensku, ale aj v európskom kontexte.
Kremnické krumple konkurujú Mozartovým guľôčkam
V Kremnici sa pred pár rokmi podarilo oživiť takmer zabudnutú sladkú tradíciu, ktorá sa možno raz stane pre mesto tým, čím sú Mozartove guľôčky pre Salzburg – chutným symbolom s príbehom. Atkáryho kremnické krumple, kedysi jedna z najznámejších miestnych sladkostí, sa po desaťročiach vrátili a opäť lákajú domácich aj návštevníkov. V historickej replike cukrárskej dielne Alojza Atkáryho, vyučeného cukrára, ktorý prišiel do Kremnice v roku 1900 zo Srbska, dnes Martin Varhaňovský oživuje tradíciu násilne prerušenú znárodnením v roku 1950.
Foto: Pavol Urbánek
Dielňa je zámerne ladená do atmosféry začiatku 20. storočia, keď Atkáryho cukrovinky zažívali najväčší rozkvet. Keďže pôvodný recept sa spolu s rodinnou líniou nezachoval, obnova krumplí bola výsledkom dlhoročného pátrania v archívoch, matrikách, spomienkach pamätníkov aj na miestnom cintoríne.
Foto: Pavol Urbánek
Postupne sa podarilo poskladať zabudnutý príbeh aj receptúru, ktorú si Kremničania po znárodnení odovzdávali v domácnostiach. Dnešné krumple nadväzujú na pôvodnú chuť: piškóty plnené bielym maslovo-vanilkovým a kakaovým krémom, obalené v orechovo-cukrovej hmote a potreté kakaom. Označené sú razidlom s písmenom „A“ – symbolom odkazu Alojza Atkáryho. Z krumplí sa tak nestal len gurmánsky zážitok, ale aj živá pripomienka histórie, remesla a identity Kremnice.
Brezno plné nostalgie
Návštevu Brezna, centra regiónu Horehronie, je najlepšie začať v mestskej veži. Historické múry veže sa zmenili na modernú interaktívnu expozíciu, ktorá spája minulosť s budúcnosťou. Po vstupe vás privíta infocentrum vo zvonici, kde získate zaujímavé informácie o Brezne i celom Horehroní. Druhé poschodie slúži ako kaviareň a čitáreň – ideálne miesto na krátky oddych. Na treťom poschodí vás zaujme interaktívna expozícia venovaná Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, vrátane hovoriaceho obrazu a virtuálnej reality.
Foto: Pavol Urbánek
Prehliadka pokračuje k samotnému srdcu veže – k trojici zvonov, a na piatom poschodí nahliadnete do autenticky zariadeného bytu zvonára, v ktorom sa bývalo ešte v 70. rokoch 20. storočia. Cez okná sa naskytne pohľad na mesto z vtáčej perspektívy – zážitok, ktorý zo zeme nikdy nezažijete.
Foto: Pavol Urbánek
V Brezne sa môžete vrátiť aj o desiatky rokov späť v čase v expozícii Nostalgia, ktorá sa nachádza v centre mesta, hneď vedľa mestského úradu. Expozičné priestory sú rozdelené do dvoch podlaží. Prízemie s názvom Aj také bolo Brezno cez artefakty, obrazy a panely pripomína život v socialistickej dobe. Súčasťou je aj vyšetrovacia miestnosť príslušníkov ŠtB či malé kino, kde sa premietajú dokumenty z čias socializmu. Najzaujímavejšia časť expozície je na prvom poschodí – kompletne dobovo zariadený byt zo 70. a 80. rokov 20. storočia.
Návštevníci tu spoznávajú predmety zo svojich domovov – detské hračky, sieťované tašky, sifónové fľaše, šijací stroj, časopisy, čiernobiely televízor Tesla či kuchynský riad z prázdnin u starých rodičov. Po zapnutí rádia zaznie autentický oznam Československého rozhlasu z noci z 20. na 21. augusta 1968 o obsadení krajiny vojskami Varšavskej zmluvy. Kompletne zariadený byt vás tak prenesie do atmosféry 70. a 80. rokov a chvíľu sa budete cítiť, akoby ste sa ocitli priamo vo filme Pelíšky.
Horehronie láka na lesnú saunu
Foto: Pavol Urbánek
Milovníkom kultúry, histórie a autentických zážitkov ponúka Horehronie omnoho viac než len krásnu prírodu. V Telgárte, najvýchodnejšej obci regiónu, sa nedávno znovu rozozvučala Kršňákova kováčska šmykňa – obnovená dielňa s pôvodným náradím, funkčnou vyhňou a priestorom na podkúvanie koní. Tento unikátny priestor vracia k životu dnes už vzácne remeslo pod Kráľovou hoľou. Nejde pritom len o statickú expozíciu – počas zážitkových workshopov si návštevníci môžu kováčstvo vyskúšať na vlastnej koži, tak ako my, keď nás umelecký kováč Michal Urbi Prypoň naučil ukovať si vlastné srdiečko.
Foto: Pavol Urbánek
Milovníci architektúry si v Telgárte určite nedajú ujsť Chmarošský železničný viadukt, považovaný za najkrajšiu a najfotografovanejšiu technickú pamiatku Slovenska. Monumentálny most, týčiaci sa za obcou priamo pod Kráľovou hoľou, meria 113,6 metra a dosahuje výšku 18 metrov. Postavený bol v 30. rokoch 20. storočia na trati Červená Skala – Margecany ako historicky prvá členená oblúková železobetónová konštrukcia svojho druhu na území bývalého Československa. Ak už ste v Telgárte, rozhodne si nedajte ujsť ani Telgártsky viadukt, menej známy, no rovnako pôsobivý. S výškou 22 metrov prevyšuje Chmarošský viadukt o štyri metre a nachádza sa za železničnou zastávkou Telgárt Penzión. Práve tu sa začína aj tunel slávnej Telgártskej slučky, známy ako tunel Kornela Stodolu.
Foto: Pavol Urbánek
V neďalekej Červenej Skale, ktorá je súčasťou obce Šumiac, sa nachádza rodný dom Kláry Jarunkovej, najprekladanejšej slovenskej spisovateľky, ktorá písala najmä pre deti a mládež. Napísala 23 kníh, ktoré vyšli vo viac než 222 vydaniach a boli preložené do 39 jazykov. Hoci prežila väčšinu života v Bratislave, práve v Červenej Skale strávila detstvo.
Foto: Pavol Urbánek
V budove bývalej pošty – kde jej mama pôsobila ako poštová úradníčka a kde počas SNP sídlil štáb povstaleckej armády – dnes vzniklo malé múzeum. Expozícia kombinuje pamätnú izbu Kláry Jarunkovej so zachovaným pôvodným nábytkom z jej bratislavského bytu, výstavou poštárstva a je tu aj komunitný priestor pre miestnych obyvateľov. Obnovený dom tak pripomína nielen významnú literárnu osobnosť, ale aj bohatú históriu dnes už takmer zaniknutej časti obce Šumiac.
Foto: Pavol Urbánek
Šumiac je zároveň vstupnou bránou na Kráľovu hoľu, obľúbený cieľ turistov aj cyklistov. Vedie tam najvyššie položená cyklotrasa na Slovensku. V samotnej obci narazíte na romantické drevené chalupy, z ktorých jedna hostí Šumiacku izbu. Tá ponúka autentický pohľad do života obyvateľov pod Kráľovou hoľou – od tradičného bývania a stravovania až po ľudové piesne a hudbu. Expozícia predstavuje pôvodne zariadenú izbu s kuchyňou, príbeh folklórneho súboru Šumiačan a miestnych výsadkárov. Návšteva je návratom do minulosti, kde tradície a pamäť miesta stále žijú.
Foto: Pavol Urbánek
Pod Kráľovou hoľou však Horehronie ponúka ešte viac. V Šumiaci sa koncom minulého roka podarilo prepojiť históriu s dnešnou túžbou po oddychu v prírode. Obec vybudovala novú lesnú saunu, ktorá nadväzuje na viac než storočnú tradíciu saunovania v tejto lokalite. Práve tu stála okolo roku 1919 prvá parná sauna na Slovensku – šumiacka „kupieľka“, ktorú postavil Michal Demo po návrate z ruského zajatia.
Foto: Pavol Urbánek
V Rusku spoznal tradíciu parného saunovania s brezovými metličkami a bylinami, a kupieľka sa rýchlo stala obľúbeným miestom oddychu miestnych i návštevníkov Horehronia. Saunoval sa tu napríklad aj známy fotograf Karol Plicka. Po desaťročiach chátrania sa objekt podarilo zrekonštruovať. Dnes slúži ako malé múzeum, ktoré návštevníkom približuje začiatky saunovania na Slovensku aj príbeh jeho zakladateľa.
