V januári a februári je Jurkovičova vila pre návštevníkov otvorená len v sobotu a nedeľu (od marca aj vo štvrtok a v piatok) a vstupenky si treba vopred kúpiť cez internet či telefonicky objednať. Výlet do brnianskej štvrte Žabovřesky, kde vila stojí na Ulici Jana Nečasa 2, však zaručene neoľutujete.
Pre milovníkov netradičných zážitkov je tu šanca vyskúšať si Jurkovičovu vilu v stroji času – Moravská galerie, pod ktorú vila spadá, ponúka „dýchánek“ s Dušanom Jurkovičom, mondénny večierok s grófom Chorynským či schôdzu pouličného výboru. Vraj je to ideálny darček na narodeniny a sľubuje hru na skutočné i vymyslené postavy, pričom pre účasť nie sú potrebné žiadne herecké skúsenosti ani vedomosti o vile. Program vo vile trvá dve a pol hodiny.
My v čase návštevy nemáme narodeniny, no bola by škoda nezoznámiť sa s históriou vily podrobnejšie. Hlavne, keď máme šťastie na šikovnú mladú slovenskú sprievodkyňu. Tá nám priblíži život Dušana Jurkoviča, ktorý sa popri českom architektovi Janovi Kotěrovi zapísal ako jeden z najvýznamnejších architektov pôsobiacich na území Česka na prelome 19. a 20. storočia.
Práve vila, ktorú si v roku 1906 navrhol a postavil na lesnom svahu nad riekou Svratkou na okraji vtedy ešte samostatnej prímestskej obce Žabovřesky, je najdôležitejšou pamiatkou na Jurkovičovo pôsobenie v Brne. Už zasadením vily do krajiny sa Jurkovič prejavil ako jeden z najcitlivejších architektov vo vzťahu k prírode.
Úspech nielen na Morave
Sprievodkyňa nám v skratke porozpráva, ako hneď po štyroch rokoch štúdia na viedenskej priemyslovej škole začal praxovať u Blažeja Bullu v Martine, kde sa zamiloval do práce ľudových tesárov. To mohol naplno využiť na Morave, keď sa presťahoval do Vsetína a pracoval pod vedením architekta Michala Urbánka.
Úspech na Národopisnej výstave vo Vsetíne a Národopisnej výstave československej v Prahe v roku 1895 mu priniesol veľkú zákazku – stavbu výletných ubytovní Pustevny na Radhošti, čo sú dnes jeho ikonické stavby. Keď boli 1899 hotové, získal veľký ohlas v českých umeleckých a intelektuálnych kruhoch. Jeho priateľ František Mareš, riaditeľ dievčenskej školy Vesna, ho pozval do Brna a dal mu zákazku v Brne – šlo o prestavbu interiérov dievčenského internátu na Údolnej ulici.
Jurkovič každú z miestností vybavil ručne vyrezávaným nábytkom v iných lazúrach, bola tam červená, zelená i žltá miestnosť a na vtedajšiu umeleckú obec to urobilo veľký dojem. Hrnuli sa mu ponuky, a tak sa rozhodol zostať v Brne dlhšie. Netušil, že to bude až 20 rokov. V roku 1900 sa stáva zakladajúcim členom Klubu přátel umění města Brna.
Vzal si továrnikovu dcéru
Keď pracoval na ďalšej významnej zákazke, vile na Rezku v štýle ľudovej secesie pri Novom Měste nad Metují pre brnianskeho továrnika Bartelmusa, zoznámil sa s jeho dcérou Boženou, Jurkovičovou neskoršou manželkou. Vzali sa v roku 1903 a začali premýšľať nad svojím rodinným sídlom. Jurkovič skúpil pozemky v Žabovřeskoch až po rieku Svratku, kde plánoval postaviť nielen dom pre seba. Podľa vzoru vilových kolónií v Nemecku a Viedni od Hofmana či Olbricha chcel aj on postaviť celú vilovú kolóniu.
Predstavoval si, že ľudia si od neho budú kupovať parcely a on im bude stavať secesné domy. Lenže v Brne dopyt nebol, prišla prvá svetová vojna a okrem Jurkovičovej vily vznikla už len jedna secesná vila, pre susedov manželov Kunzových. Keď v roku 1918 vzniklo Československo, rozhodol sa, že chce budovať slovenskú architektúru, presťahoval sa aj s rodinou do Bratislavy, kde bol do konca života. Všetky pozemky v Brne predal, aj svoju tunajšiu vilu a časť jej zariadenia, striedali sa tu iní majitelia.
Vráťme sa do Jurkovičovej vily v Brne. Najdôležitejšími priestormi sú v nej obytné miestnosti na prízemí – schodisková hala a prijímací salón. Práve tie boli plne zariadené už na výstave, ktorá bola vo vile v roku 1906 a Jurkovič na nich demonštroval svoj prístup k architekrúre a interiéru, vzťah k britskej i viedenskej architektúre a ľudovému umeniu.
Sprievodkyňa upozorní na zaujímavé architektonické prvky, ako je alkovna, oddychová miestnosť pre pani domu, kde sa dalo čítať či venovať sa domácim prácam. Ak pani chcela viac súkromia, mohla si zatiahnuť závesy. Je tu svetlé javorové drevo a vyšívané gobelíny. Aktuálne je v interiéri výstava skla od českej dizajnérky Kateřiny Handlovej, a preto je zatemnené. Mladá dizajnérka Kateřina chcela vyvolať dojem intimity a upozorniť, že šlo o typicky ženský kútik. Za Jurkovičových čias však okná neboli zatemnené, do priestoru prenikalo veľa svetla z južnej strany.
Pávy aj na lustri
Ďalším architektonickým miestom je kútik pána domu, ktorý využíval sám Dušan Jurkovič – pozýval si hostí, priateľov i zákazníkov, hrali tu šachy i kocky, ale aj vybavovali účty. Dnes už pôvodné stoly, stoličky a lavice nahradili repliky, no vyhotovené presne podľa dochovaných návrhov Jurkoviča. Drevené obloženie vily zo smrekovcového dreva však pôvodné je. Jurkovič bol veľký vlastenec, miloval folklórne motívy a zapracovával ich do architektúry. Vidno to aj na tapete, ktorú si objednal od ľudovej maliarky z Čataja. Ručne maľovanú tapetu dotváral aj sám Jurkovič, aby bola ladená ešte viac do modra a pasovala k interiéru schodiskovej haly.
Jurkovič celú vilu ladil do živých farieb – červenej, modrej, zelenej. Luster vo vile je pôvodný, v štýle geometrickej secesie. Z každej strany je vyobrazený Jurkovičov obľúbený námet – pávy dotýkajúce sa zobákmi. Luster bol pôvodne plynový, no Jurkovič ho preinštaloval na elektrický. Kachle mali vykurovať celú schodiskovú halu. Dole bola kotolňa a hoci si Jurkovič myslel, že tak zabezpečí teplo pre celú vilu, teplo šlo hore a dolu bola stále zima. Neskôr preto vybavil miestnosti ústredným kúrením.
Na prvý pohľad sa to nezdá, no vila je drevostavba na kamennej podstienke, má hrázdenú konštrukciu a omietnuté korkové dosky. Aplikoval tu tzv. sendvičový typ muriva, kde sa medzi korkové dosky dala vápenná struska a piesok ako izolant. Potiahlo sa to sádrovou omietkou a zvonku cementom.
Jurkovič tu mal miestnosť, kde vystavoval svoj mahagónový nábytok a zákazníci si ho tu mohli pozrieť – nenadarmo mal Jurkovič prezývku básnik dreva. Neskôr mával aj hudobný salónik, kde bol nábytok potiahnutý bielou lazúrou – ten si do svojej vily v Zlíne objednal aj Tomáš Baťa. Keďže Jurkovič využíval vilu aj na reprezentáciu svojej práce, keď bola hotová, na mesiac ju otvoril verejnosti a konala sa tu výstava architektúry a umeleckého remesla. Chcel ľuďom ukázať vtedajšie moderné bývanie. V spolupráci s Klubom přátel umění vyberal aj vstupné – 60 halierov, čo by vraj v prepočte na dnešok bolo asi sto korún. Preto je aj naše základné vstupné sto korún, dodáva s úsmevom sprievodkyňa.
Srdcom celej vily je schodisková hala, bola viacúčelová – slúžila ako obývačka i jedáleň. Bola to prvá miestnosť, v ktorej sa ľudia ocitli. Z okna vidieť susednú Kunzovu vilu, do ktorej tiež vedie vyrezávaná drevená bránka. Na poschodí nás upozorňuje na okno v štýle škótskeho architekta Charlesa Rennieho Macintosha. Na začiatku 20. storočia ľudia nemali peniaze na veľké sklené tabule, ktoré boli drahé, takže si kupovali menšie okenné výplne, ktorými vyplnili väčšie okno – aj to mohlo Jurkoviča inšpirovať. Ukazuje nám tiež špeciálny mechanizmus, pomocou ktorého sa okno dalo otvárať aj zdola. Za oknom je terasa, ktorú Jurkovič kedysi využíval.
Jurkovič žil za čias silnej germanizácie, českí a slovenskí autori sa chceli voči nej vymedziť a zviditeľniť, zakladali rôzne kluby ako Klub přátel umění, kde bol Jurkovič zakladajúcim členom. Vo vile mal aj diela iných autorov, napríklad kópiu obrazu Joža Úprku Z jara, ďalší vidiecky motív alebo sochu dudáka teda gajdoša od Josefa Pekárka. Keď sem prichádzali zákazníci či iní umelci a nejaké dielo sa im zapáčilo, vedel ich nasmerovať – aj tak vyzeral vtedajší umelecký marketing. V hosťovskej izbe so zachovanou drevenou podlahou je dnes detský ateliér, konajú sa tu workshopy pre deti.
Sklo žiari u Jurkoviča
V Jurkovičovej vile sa dodnes konajú výstavy umelcov – aktuálne tu možno obdivovať Záznam mizení, ako svoju výstavu nazvala Kateřina Handlová. Táto mladá umelkyňa sa rada vymedzuje zo štandardných očakávaní a spája sklo s ďalšími médiami a technológiami, využíva rôzne metafory a experimentálne prístupy. Vytvorila rozsiahle svetelné projekty pre firmu Lasvit v Dubaji, pracovala pre Swarowski a v súčasnosti je už tri roky umeleckou riaditeľkou sklárne Rückl v stredočeskom Nižbore.
Pýšiť sa môže ocenením Designérka roku 2024 na cenách Czech Grand Design, v rovnakom roku vyhrala cenu Elle Women Awards v kategórii kreativita. Širšiu verejnosť zaujali jej sklenené medaily pre hokejové majstrovstvá sveta 2024. Keď ich navrhovala, netušila, že zlaté medaily s červenou stuhou budú visieť na krku českých hokejistov! O šikovnej a sympatickej umelkyni sme písali aj v Pravda magazíne v júli 2024.
Teraz si jej úžasné vázy z kolekcie Hero.ine (Hrdinka) inšpirované rôznymi odvážnymi ženami možno pozrieť doma u Jurkoviča – vázu Lata vytvorila na počesť víťazky Veľkej pardubickej steeplechase Laty Brandisovej, Rei je poctou japonskej návrhárke Rei Kawakubo, ktorá prišla ako prvá s konceptom unisexovej módy, Vivienne zasa pripomína dizajnérku Vivienne Westwood, Vera uctieva architektku Věru Machoninovú, ktorá tvorila v štýle brutalizmu, navrhla napríklad obchodný dom Kotva v Prahe…
Fascinujúce sú Handlovej biele krištáľové vázy s názvami Flare a Traces, ktoré stoja na prízemí v dámskom kútiku. Ružové a biele vázy z kolekcie Roses neuveriteľne ladia s ružovým gobelínom. Z vázy Glacial Pleats z ručne fúkaného, brúseného a lešteného krištáľu, na ktorej Handlová spolupracovala s Lukášom Macháčkom, by mal iste radosť aj sám Jurkovič.