Užitočnejšie by podľa mňa bolo, keby sa ktosi kompetentný už konečne zameral na odstránenie zbytočnej školskej byrokracie. Veď čo z tých našich detí vyrastie, keď už od prvej triedy pozorujú, ako ich rodičia musia ustavične zháňať, zhŕňať, dodávať, vypĺňať akési papiere, dotazníky, formuláre, ktoré sa kamsi založia a nikto ich nikdy potrebovať nebude?
Najviac ma rozčuľujú školské požiadavky, bazírujúce na potvrdení od lekára. Na jednej strane som ochotná pripustiť, že žiadať alibi od žiakov druhého stupňa a stredných škôl je asi nevyhnutnosť. Aj keď dostať sa k takémuto zdrapu papiera nie je pre zdatného a vynachádzavého záškoláka až také ťažké. Toto nezmyselné buzerovanie ma však poburuje u žiakov prvého stupňa, čiže tam, kde je vzťah ku škole a k učeniu ešte väčšinou pozitívny.
Moloch sa preberá k životu a naberá na sile zakaždým, keď chudáka prváčika, druháčika, tretiačika či štvrtáčika rozbolí hrdlo, začne kašľať, dostane horúčku. Rodič naloží svoje zahlienené a ubolené dieťa do auta (ak nejaké vôbec má), odvezie ho k lekárke či lekárovi, ktorí pravdepodobne skonštatujú, že ide iba o neškodné prechladnutie, takže na vyliečenie stačí ticho, teplo, tekutiny. Žiačik si nejaký deň poleží doma a potom šup späť do školy.
Tam však čaká prísna pani učiteľka – dôležitá byrokratka. Kde je potvrdenie od lekára?! Zvyšuje hlas na dieťa a neskôr aj na rodiča, ktorý v úlohe poníženého prosebníka už po niekoľký raz vysvetľuje, že ich pani doktorka také čosi vypisuje iba za poplatok, takže či by nebolo možné… Nebolo! A rezolútne! Vraj si majú nájsť inú lekárku, takú, čo potvrdenia do žiackej knižky dáva.
Áno, aj tak sa dá. Nebolo by však humánnejšie zvoliť iné metódy? Upustiť od zbytočnej byrokracie? Veď čím iným je žiadanie potvrdenia v žiackej knižke, ktorú žiak môže kedykoľvek stratiť či úmyselne zničiť, takže pre prípadnú inšpekciu by neexistoval dôkaz, že vymeškané hodiny boli skutočne ospravedlnené?
A máme vôbec pri takýchto vzoroch správania právo rozčuľovať sa a zhrozene krútiť hlavami nad tým, že šikanovanie sa pre naše deti stáva bežným prostriedkom na uspokojenie vlastných predstáv o hierarchii?
