Kremnica pukala od smiechu

To, že humor lieči, vedeli už starovekí filozofi. A že smiech je korením života, nám zase tvrdili naše staré mamy. Aj keď sa v dnešnej dobe príliš často javí, že nemáme veľa dôvodov na radosť, horko-trpká pilulka dennodenných útrap sa ľahšie prehltne, ak ju môžeme zapiť poriadnym dúškom humoru. Kremnický gunár priletel aj tento rok a priniesol poriadne „uletený“ festival.

Počas troch dní a nocí sa ľudia v Kremnici zabávali na improvizovaných, ale aj dôsledne nacvičených predstaveniach, koncertoch, performance, čítačkách, artistických vystúpeniach a výstavách (ideálna možnosť spoznať špičku slovenskej karikatúry), ktoré pripravilo takmer tristo umelcov z rôznych kútov sveta. Festival, ktorého 35. ročník sa konal posledný augustový víkend, sa teší nebývalému záujmu divákov aj umelcov.

„Kremnické gagy majú svoje publikum na celom Slovensku a myslím si, že prežijú, aj keď je otázka, v akom stave a na akej úrovni z hľadiska financií. Z roka na rok je ťažšie ich získať. Sponzori musia pochopiť, že aj humor a satira majú svoju hodnotu,“ pripomenul riaditeľ festivalu Ján Fakla.

Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v areáli Mestského hradu. Organizátori pripravili kamuflovaný pôrod červeného nosa ako symbolu klaunovskej profesie. O „cisársky rez“ sa postaral za sprievodu zdravotných klaunov Clowndoctors a balkánskej formácie Barbarossa Samba Group tohtoročný prezident Akadémie humoru Bolek Polívka.

Pútal pozornosť nielen na vypredaných predstaveniach, ale aj pri stretnutiach s ľuďmi v uliciach Kremnice. Polívka na festivale uviedol autobiografickú klauniádu DNA, v ktorej poukázal, ako dedičné vlastnosti, neduhy a zlozvyky preskakujú z otca na dcéru v podaní brilantnej Anny Polívkovej. Legendárnemu valašskému komikovi bola venovaná aj výstava obrazov a karikatúr v kaplnke Mestského hradu.

Foto: DANIEL HEVIER ML.

Ulička nosov V Uličke nosov pribudol reliéf Svetozára Mydla, zosnulého výtvarníka, ilustrátora a autora loga Kremnických gagov.

Bez pátosu s čiernym humorom

Do uličky nosov pribudol ďalší reliéf, venovaný zosnulému výtvarníkovi, ilustrátorovi a autorovi súčasného loga Kremnických gagov Svetozárovi Mydlovi, ktorý si pred tromi rokmi v pokročilom štádiu nevyliečiteľnej choroby odniesol z Kremnice cenu za celoživotné dielo.

Bolek Polívka ocenil túto tradíciu svojským humorom. „Jen tak dále, ať vám to přibývá.“ V klube Labyrint uviedol neskôr večer jeho priateľ spisovateľ Daniel Hevier spomienkový program Mydloviny. Desiate výročie úmrtia Stana Radiča, ktorý de¤facto vymyslel uličku nosov, si zase prišla uctiť Iveta Radičová a Rasťo Piško s novou knihou spomienok Stano Radič – majster nenápadnej pointy.

Foto: Ctibor Bachratý

Sláva Groteskou Sláva, inšpirovanou životom hrdinu nemej éry filmu Bustera Keatona, dalo Radošinské naivné divadlo bodku za festivalom.

Zaostrené na českého suseda

Nie náhodou sa v okolí Kremnického hradného nádvoria, kde sa odohrávala väčšina predstavení, niesli slová ako „kruci, hergot, syčák, rošťák či vole“. Ťažiskom tohtoročnej dramaturgie bola totiž česká humorná scéna a okrem Bolka Polívku predstavili organizátori v podaní Spolku Kašpar kultového Borisa Hybnera v divadelnej inscenácii Bluff či legendárneho pesničkára Pepa Nosa.

Antigravitačné zákony prestali platiť pri produkcii headlinera festivalu nemecko-kanadského zoskupenia Y2T & Chameleon v projekte LEO. Jednoduchý príbeh o svete, ktorý je hore nohami, ponúkol akrobatické kúsky rafinovane zdvojené do videoprojekcie si z festivalu odniesol Grand Prix. Novozélanďan Fraser Hooper zase v troch rôznych predstaveniach poodhalil kremnickému publiku tajomstvá z klaunovského povolania, zaboxoval si s nimi s obrími rukavicami alebo iba využil momenty okamihu na improvizačné kúsky.

Nezabudlo sa ani na slovenské divadlá. Z ich programov zaujala najmä provokatívna dráma Opití Mestského divadla Žilina a brilantná komédia Listy Emilovi poskladaná z fejtónov Milana Lasicu, obohatená scénickou hudbou Kamila Mikulčíka a ženským hereckým triom Zuzana Šebová, Barbora Švidraňová a Lujza Schrameková.

V prvom rade sedel v pozícii diváka dobre sa zabávajúci Bolek Polívka a v nedeľu poobede sa už obaja legendárni komici stretli v majstrovskom koncerte hereckých etúd – v melancholickej komédii Mínus dvaja. Do dramaturgie festivalu pribudli aj žánre stand-up comedy v podaní Sama Trnku a jeho hostí v programe Hlodomor a slam poetry odprezentovanej špičkou česko-slovenskej scény.

„Kedysi sme zakladali gagy ako mladí ľudia a žánre, ktoré boli vtedy populárne medzi mládežou, časom zanikli. Aj publikum s nami starlo a pocítili sme, že sa z festivalu vytratila mladá generácia, tak sme sa tohto roku snažili program niečím oživiť. Hľadáme v dramaturgii účinkujúcich, ktorí zaujmú mladé publikum, lebo prítomnosť starých bardov je super, ale to už je pomaly odchádzajúca generácia,“ dodal Ján Fakla. Bodku za festivalom dalo Radošinské naivné divadlo s groteskou Sláva, inšpirovanou životom hrdinu nemej éry filmu Bustera Keatona.