Moskva-Petušky - na ceste za snom s alkoholom

„Očarila ma úžasná novela, ktorá je metaforickým obrazom ľudského putovania za šťastím, naplnením vlastných predstáv o živote, ale aj spoločensko-politickou sondou do sovietskej reality,“ povedal autor dramatizácie a režisér Svetozár Sprušanský. Keď v 70. rokoch Jerofejev autobiografické dielko napísal, mohlo sa ako zakázané šíriť len v samizdatoch. Rýchlo sa však stalo kultovou knihou ruského undergroundu a Moskvu-Petušky preložili do tridsiatich jazykov.

Pre javiskový obraz vybral z predlohy Sprušanský najpríťažlivejšie epizódy a situácie. V inscenácii sa veľa cestuje a filozofuje – o alkohole, histórii, politike, filozofii či kultúre. Aj o tom, ako vzniká revolúcia, o procese budovania socializmu v Sovietskom zväze, a tiež o Venečkovom vzťahu k ženám. Vo fantazmagorických víziách sa objavuje aj satan, boh či sfinga, ktorí sa menia na reálne postavy z minulosti.

Ideálneho predstaviteľa hlavného hrdinu našiel vo Vasiľovi Rusiňákovi, ktorý novelu načítal pre rusínske vysielanie Slovenského rozhlasu. „Okrem Venečku je základnou postavou cesta. Dôležité je nevzdať sa na ceste za vytúženým snom či ideálom, aj keď sa ho nepodarí dosiahnuť,“ pokračoval hosťujúci režisér. V závere nadobúda tragikomédia až existenciálny rozmer, keď sa hrdina pýta sám seba, ako vlastne žil.

Drsne vtipná a poeticky dojímavá inscenácia Moskva-Petušky ponúka javiskovú metaforu delíria našej skutočnosti a bezvýchodiskovosti ľudského života. „Príbeh je aj smiešny, aj tragický, prináša ruský humor cez slzy aj cez množstvo alkoholu, ktoré hlavná postava prepije,“ dodal.