O ľuďoch: Prostitútky a politici

Zuzana Szatmáry, sociologička, zakladala a vedie Nadáciu Charty 77 | 04.01.2010 14:02
Prostitútky a politici chcú a vlastne musia pred každým vyzerať pekne. Potrebujú klienta či voliča presvedčiť, aby dobrovoľne vstúpil s nimi do vzťahu - a potom za vzťah dobre platil. Keďže vyše 80 percent sveta vnímame zrakom, je očividné a logické, že z hľadiska existenčných potrieb prostitútky a politici pekne vyzerať musia. Zaujímavý by bol prieskum, aké preferencie (v oboch oblastiach) majú nevidomí spoluobčania.

Všimnime si, ako často niekto povie, že ktosi televíznej debate dobre hovoril. Pýtame sa: čo vravel? Odpoveď znie: neviem, ale dobre. Všimnime si, ako často zažijeme šok, keď krásna a upravená prostitútka otvorí ústa (isto, nemusí to byť vždy prostitútka). Mestský kanál je proti tomu horská riava.

Aj mnohý politik vo fešáckom obleku od Armaniho, košeli zladenej s kravatou a dnes už vysoko vytiahnutými tmavými ponožkami vie, že je úplne fuk, čo trieska, hlavná je pastva pre oči, sprevádzaná zvukmi. Po našom imidž. Pripomeňme, že mimo kamier a dosahu mikrofónov je často reč prostitútky proti reči politika žblnkotavou horskou riavou.

Zrátajme si teda, aký očividne malý podiel pripadá sluchu z oných 20 percent (hmat, sluch, chuť, čuch). Bohviečo to proti zraku nie je, aj keby sluch pobral všetko. Dozvedieť sa, ako volia naši hluchonemí spoluobčania, by bolo tiež zaujímavé, zrejme by sme sa dozvedeli niečo možno dôležité o našej vlastnej voľbe.

Pozoruhodné je, že aj keby politik tvrdil, že vo vykotlanom Gerlachu je ropa a že mu to oznámil archanjel Gabriel na lyžovačke v Alpách, vždy sa nájdu takí, čo uveria, pričom nevedno prečo.

Prostitútke by také čosi neverili. Ale prostitútka vlastne nepotrebuje tliapať ako politik, funguje z rúčky do rúčky. (Vlastne… niečo inšpiratívne na tom je, či nie?)

My ľudkovia však, nedá sa nič robiť, sme chtiac-nechtiac odsúdení na spoluprácu. Ako spieva cisárov pekár: ten dělá to a ten zas tohle a všichni dohromady udělají dost… Norma vraví: pracujem, ak pracuješ aj ty. Ak zistím, že sa na spoločnom diele ulievaš, tiež prestanem pracovať.

Aby sa tak nestalo, vymysleli sme sankcie. Len čo mizne možnosť trestať ulievačov a oplanov, miera spolupráce klesá. Len presvedčivá možnosť trestu oplanov, klamárov a ulievačov odstrašuje. Zákonodarcovia aj sudcovia by toto mali mať na pamäti (F. Koukolík).

Čomu a komu teda veriť? Môžeme začať predstavou, či by sme politikovi, ktorý nás očaril vzhľadom a vydávanými zvukmi, zverili kľúče od bytu a pokojne odišli na trojtýždňovú dovolenku. S prostitútkami v tohtoročných voľbách to máme jasné. Či nie?