Slovenskej kinematografii svitá na (ešte) lepšie časy

Od roku 2014 môžu autori filmových projektov požiadať o priamu podporu z Audiovizuálneho fondu. Ten poskytuje filmárom spätnú dotáciu vo výške 20 percent, pokiaľ suma ich preinvestovaných výdavkov na Slovensku dosiahne dva milióny eur. Ide o výdavky, ktoré nepochádzajú zo slovenských verejných dotácií, ale zahraničných alebo súkromných zdrojov. Opatrenie slúžilo najmä na prilákanie veľkých zahraničných produkcií, podporu vo forme finančnej „vratky“ však nakoniec získal len jeden koprodukčný projekt – výpravný seriál spoločnosti Netflix Marco Polo.

„Suma dva milióny eur sa v našom prostredí ukázala byť až príliš vysoká. Zahraničným produkciám na Slovensku chýba lepšia filmová infraštruktúra,“ pripomenul na tlačovej konferencii minister kultúry Marek Maďarič. Tento týždeň preto podpísal novelu vyhlášky o filmovom projekte, ktorá prináša zníženie limitu výdavkov z dvoch miliónov na 150-tisíc eur. Novinka, ktorá vstúpi do platnosti už 1. augusta, by mala po novom okrem zahraničných produkcií osloviť aj slovenských producentov.

Zmenu v legislatíve víta aj producent filmu Únos Milan Stráňava: „Pre naše rozpočty je to naozaj dobrá správa. Slovensko nie je až taký silný partner, aby sme zo zahraničia získali až dva milióny eur. Takéto projekty sa u nás vyrábajú sporadicky a takmer nikdy nejde o majoritnú slovenskú produkciu,“ tvrdí Stráňava, podľa ktorého sa investícia zahraničných partnerov u nás najčastejšie pohybuje práve vo výške 150– až 250-tisíc eur.

Ministerstvo kultúry chce podporiť domácu kinematografiu aj zriadením Národnej filmovej agentúry, ktorej úlohou bude prezentácia Slovenska ako „filmovej krajiny“. „Začnú ju kreovať už v tomto roku. Myslím si, že takáto malá agentúra bude veľmi prínosná nielen v propagácii slovenského filmu, ale v schopnosti informovať o situácii a pritiahnuť na Slovensko koprodukčných partnerov, alebo priamo filmových investorov,“ priblížil Marek Maďarič.

Podľa ministra kultúry je v posledných rokoch slovenská audiovízia na vzostupe. Zásluhu na tom má najmä vznik Audiovizuálneho fondu v roku 2009, digitalizácia kín či systematická obnova bohatstva slovenskej kinematografie. Pokým napríklad v roku 2006 sa u nás dokončil len jeden dlhometrážny hraný film, snímka Obsluhoval jsem anglického krále, a to navyše v minoritnej koprodukcii, od roku 2012 vzniká na Slovensku každoročne vyše 20 dlhometrážnych filmov pre kiná.

Zlom priniesol rok 2016, keď do kín prišlo 5 667 071 divákov, čo je najviac od roku 1994. Veľký úspech mali aj slovenské koprodukčné snímky ako Učiteľka, Masaryk či Červený kapitán. Podľa Mareka Maďariča je však už teraz zrejmé, že rok 2017 bude rekordný. „Len za prvý polrok prišlo do kín na slovenské filmy 847-tisíc divákov, a keďže do konca tohto roku sú pripravené premiéry ďalších 11 slovenských a koprodukčných filmov, je vysoko pravdepodobné, že slovenské filmy uvidí tento rok viac ako milión divákov, čo je veľmi dobrá správa,“ opiera sa minister o výsledky Správy o stave slovenskej audiovízie.