Benito Mussolini chce opäť do politiky. V novom filme

Taliansko je momentálne uprostred predvolebnej kampane, ktorou lomcujú populistické a neonacistické nálady, napísala agentúra AP. Film Som späť je istým spôsobom obdobou nemeckej snímky Už je tu zas z roku 2015, v ktorej sa v dnešnom Berlíne prekvapene prebudí Adolf Hitler.

Kritika jednohlasne pochválila skryté posolstvo nového filmu, totiž, že súčasné Taliansko podlieha obdobnému populizmu, ktorý pred necelým storočím vyniesol k moci Mussoliniho. Režisér Luca Minieri uviedol, že v talianskej duši sa stále skrýva kúsok „duceho“. Diktatúra, akú fašistický vodca nastolil, ale podľa neho v súčasnosti nehrozí. „Pozorujem však, ako sa vracia populizmus. Vlastne už je tu,“ dodal Minieri.

Kampaň pred voľbami do parlamentu, ktoré budú 4. marca, ovláda protiimigračná rétorika vedúcej stredopravej koalície a populistické výkriky antisystémového Hnutia piatich hviezd, napísala agentúra AP. Krajne pravicové skupiny, napríklad Casa Pound, navyše neblaho ovplyvňovali regionálne voľby – nespokojnosť priživovali protiimigračnou kampaňou.

Mussolini, ktorého vo filme Som späť hrá Massimo Popolizio, sa v snímke ocitne v rímskej štvrti vyhlásenej spolužitím mnohých etník. Neskôr sa s dokumentaristom vydáva na cestu po celom Taliansku – chce zistiť, či by bol možný jeho politický návrat.

V jednej scéne sa duce v uniforme pýta kuchára, či by súhlasil s návratom diktatúry. Ten mu odpovie, že by chcel „slobodnú diktatúru, žiadnu despociu“. „Len jedna strana?“ pýta sa filmový Mussolini svojho náprotivku. „Nanajvýš dve,“ odpovedá kuchár.

„Taliani sa na rozdiel od Nemcov so svojím diktátorom ešte nevyrovnali,“ citoval režiséra denník La Repubblica. „Som presvedčený, že keby sa Mussolini dnes vrátil, voľby by vyhral. Jeho vláda by však do dvoch rokov padla,“ dodal Minieri. Nebolo by to nič výnimočné. Od konca druhej svetovej vojny sa v Taliansku vystriedalo 65 vlád.