Pablo Picasso. Maľujem to, na čo práve myslím

„Tajomstvo umenia spočíva v tom, že nehľadáme, ale nachádzame,“ tvrdil územčistý chlapík s uhrančivým pohľadom, ktorý neprestajne nachádzal nové a nové cesty umeleckého vyjadrenia. Tvorbu celý život sýtil svojimi láskami, rozmarmi, mukami, opovrhovaním, vzburami aj pýchou.

Prvým slovom chlapčaťa, ktoré sa učilo hovoriť, bolo podľa Picassovej matky „piz, piz“. Je to skratka španielskeho slovíčka lápiz, čo znamená ceruzka. Kreslenie mu tak počarilo, že pred detskými hrami s rovesníkmi dával prednosť maľovaniu. Prvé lekcie dostával od otca, profesora umení na škole remesiel a muzeálneho kurátora, ktorého špecialitou bolo realistické zobrazovanie vtákov. „Moje prvé obrázky by nikdy nemohli ukázať na výstave detských kresieb. Chýbala im nešikovnosť dieťaťa, jeho naivnosť,“ spomínal po rokoch. Jeho ranými prácami sa pýši Picassovo múzeum v Barcelone.

Z tvorby Pabla Picassa

Fotogaléria 8 fotiek

+5

Nemal ani dvadsať, keď odišiel do mekky umenia a v Paríži onedlho kvôli láske aj zakotvil. Trudnomyseľné modré vystriedalo veselšie ružové obdobie. „Najväčšie umelecké zážitky som pocítil vtedy, keď som si náhle uvedomil nádheru sôch, ktoré vytvorili anonymní africkí umelci. Tieto diela svojou religióznou, vášnivo rigoróznou logikou sú to najsilnejšie a najkrajšie, čo ľudská vynaliezavosť vytvorila,“ povedal o africkom umení. Inšpiráciu z Afriky privezenými plastikami pretavil do obrazu Avignonské slečny. Odtiaľ bol ku kubizmu už len krôčik.

„Hľadať zmysel kubistického obrazu je chybou. Veď ani spevu vtákov nerozumieme. Na svete je toľko vecí, ktoré akceptujeme, i keď ich nevieme vysvetliť. Kiežby ľudia pochopili, že umelec tvorí z vnútornej potreby, ktorú si sám nevie vysvetliť,“ hlásal Picasso v kubistickom období. Keď mal pocit, že jeho možnosti vyčerpal, pustil sa cestou nových výskumov. A z teoretikov, stále sa snažiacich každého zaškatuľkovať, si s chuťou uťahoval. „Keď sa stretnú kritici, hovoria o farbách a kompozícii. Keď sa stretnú maliari, bavia sa o tom, kde možno kúpiť lacnejší terpentín.“

„Dajte mi múzeum a ja ho zaplním,“ vyhlasoval sebavedome. Maľoval ešte deň pred smrťou. Zanechal za sebou obrovské dielo: viac ako trinásťtisíc obrazov, štyridsaťtisíc grafík, takmer tridsaťpäťtisíc ilustrácií, stovky plastík a keramík. A odkaz: „Moderné obrazy sú ako ženy. Ťažko ich môžeme milovať, keď sa usilujeme ich pochopiť.“