Operácia Entebbe - Na krídlach teroru a lásky

Zároveň je to aj film o láske, lebo každý zo zúčastnených má svoje city. V mene týchto citov sa páchajú zločiny, ale aj záchranné akcie. Film odhaľuje ľudské pozadie činov. Príbeh sa začína v lietadle na trase Tel Aviv – Paríž s medzipristátím v Aténach. Práve tam pribudnú štyria noví cestujúci: mladá Nemka, Nemec a dvaja Palestínčania. Lietadlo znova vzlietne, netrvá dlho a z cestujúcich sú rukojemníci.

Lietadlá sú počas letu zraniteľné. Je to svet sám pre seba, niet kam ujsť, ani okienko sa nedá otvoriť. To, čo sa stane v lietadle, je uzavreté ako v konzerve. Preto si teroristi obľúbili práve lietadlá – v tom minipriestore ľahko ovládnu situáciu a ľudia sú im vydaní napospas. Tak je to aj vo filme Operácia Entebbe. Nemeckých teroristov (členov tzv. revolučných buniek) vynikajúco hrajú Rosamund Pikeová a Daniel Brühl. Vytvárajú psychologické portréty radikálov, ktorí sú presvedčení o svojej pravde, ale zároveň nimi zmietajú pochybnosti. Na palube lietadla sú aj dvaja členovia Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny, ktorí chcú pomstiť zasa svoje krivdy. Piloti aj cestujúci sú paralyzovaní, ale to ešte nikto netuší, že dráma potrvá sedem dní.

Foto: magicbox

Rosamunde Pike Rosamunde Pike v snímke Operácia Entebbe.

Opustený terminál

Teroristi najprv odklonia let do Líbye, kde natankujú benzín, potom pokračujú na letisko Entebbe v Ugande. Cestujúci musia vystúpiť a v strašných podmienkach, na opustenom termináli, trávia prvé dni zajatia. Teroristi požadujú výkupné päť miliónov dolárov a prepustenie 53 palestínskych teroristov odsúdených v Izraeli. Ak vraj nebudú ich podmienky splnené, začnú zabíjať rukojemníkov. Svet je spočiatku proti vyjednávaniu s teroristami, ale divák v kine sa už chveje a vie, že inak to nepôjde: za rukojemníkmi prichádza totiž vládca Ugandy Idi Amin Dada a ukáže na dve deti v matkinom náručí: „Ak sa nesplnia požiadavky teroristov, bude treba začať zabíjať deti a tieto pôjdu prvé!“

Inak, zaujímavé je vidieť vo filme absurdnú postavu Idiho Amina, ktorý sám seba považoval za pána všetkého tvorstva na zemi aj vo vode, za vládcu sveta. Je to drobná, ale veľmi výrečná ilustrácia histórie medzinárodných vzťahov. Niet sa čo čudovať, že práve tento človek teroristov prichýlil a robí si s nimi svoju politiku.

Falošný mercedes

Nikto teda nechce ustúpiť, ani teroristi, ani politici, ale napokon sa predsa časť cestujúcich vyjednávaním dostáva zo zajatia, vrátia sa do Francúzska a v Entebbe zostávajú občania Izraela. Izraelská vláda sa napokon rozhodne podniknúť záchrannú akciu, ktorá vojde do histórie a stane sa symbolom boja proti terorizmu. Akciu nazvú Blesk a film približuje jej pozadie. Napríklad aj konkrétne rozhovory medzi Jicchakom Rabinom a Šimonom Peresom – ako argumentovali, ako zvažovali. Plán bol totiž naozaj odvážny: Pod rúškom noci mali v temnom a opustenom kúte letiska pristáť maskované lietadlá. Okrem vojakov viezli aj čierny mercedes, presne taký, v akom sa po letisku vozil Idi Amin Dada. V Entebbe mali auto považovať za Aminovo, a vďaka tomu sa mali záchrancovia presunúť až k budove, kde boli zajatci a zlikvidovať teroristov. Bol to veľmi odvážny plán, ale inej cesty nebolo. V Izraeli ešte uvažovali o tom, že sa tíško na loďkách priplavia po Viktóriinom jazere, ale to bolo plné krokodílov! Zostávala jediná možnosť a tá – hoci so stratami – vyšla.

Divák počas filmu spozná dôvernejšie aj jedného vojaka zo záchranného komanda. Jeho snúbenica je tanečnica a v čase príprav útoku na teroristov sa ona chystá na premiéru v divadle. Partner samozrejme, na premiéru prísť nemôže, ona hrá o to s väčšou vervou, a tento tanečný a hudobný motív vo filme je emotívnou „rozbuškou“ diela, silnou metaforou deja. Tento vojak prežil, ale pri zásahu zahynul Jonatan Netanjahu, podplukovník a veliteľ prepadového oddielu. Bol to brat izraelského politika Benjamina Netanjahu, ktorý sa práve vtedy rozhodol, že začne byť verejne aktívny.

Foto: Magicbox

Operácia Entebbe Teroristov "prichýlil" ugandský diktátor Idi Amin.

Každý chce byť hrdina

Brazílsky režisér José Padilha sa vyjadril, že jeho film rozpráva dva príbehy – na jednej strane sleduje vývoj vzťahov rukojemníkov a teroristov a na druhej strane zákulisie politiky. Výborne to spísal scenárista Gregory Burke, ktorý o filme prezradil: „Príbeh je zložitý a obsahuje protichodné zobrazenia pojmu hrdinstvo. Každý, kto sa na akcii zúčastnil, chcel byť tým dobrým. To je jedna z vecí, o ktorej film hovorí. Nemeckí teroristi Böse a Brigitte chcú byť hrdinovia. Palestínčania chcú byť hrdinovia. Vojaci na záchrannej misii chcú byť hrdinovia. Politici chcú byť hrdinovia.“ To je na zamyslenie!

A film ponúka aj ďalšie podnety. Producentka Kate Solomonová si napríklad myslí, že je správny čas prísť s týmto druhom filmu: „Terorizmus silnie a Izrael a Palestína sú stále v konflikte. Keď sa na túto historickú udalosť pozrieme z mnohých rôznych perspektív, môžeme lepšie pochopiť proces, ktorý nás dostal až sem.“ A upozorňuje na silnú záverečnú pasáž filmu: „Po záchrane rukojemníkov Jicchak Rabin hovorí, že pokiaľ jeho vláda nebude hovoriť s druhou stranou, nikdy neprekonajú minulosť. Takže to je jedno z najdôležitejších posolstiev filmu: Treba s ľuďmi hovoriť!