Režisérka dokumentu Skutok sa stal: Je to film o prostredí, v ktorom žijeme

SITA | 10.09.2019 14:36
Barbora Berezňáková
Skutok sa stal - nový dokument Barbory Berezňákovej. Autor:
Do slovenských kín príde vo štvrtok dokumentárny film Skutok sa stal Barbory Berezňákovej.

Snímka, ktorá vznikla v slovensko-českej koprodukcii, rekonštruuje cez rozhovory s korunným svedkom v kauze únosu Michala Kováča ml. Oskarom Fegyveresom, bývalým novinárom a niekdajším šéfom kontrarozviedky SIS Petrom Tóthom a ďalšími, ako to naozaj bolo s únosom prezidentovho syna, vraždou Róberta Remiáša či kauzou Technopol.

Film začal vznikať v roku 2014. „O tejto téme som začala rozmýšľať, keď som žila v Amerike a čítala som nejaké články. V tom čase sa o tom skoro nič nevedelo, bola jedna kniha Ľuby Lesnej, ale žiadne súčasné články. Ten príbeh ma zaujal v prvom rade tým, aký bol absurdný, veľmi dramatický a zametený pod koberec, nevyriešený,“ uviedla Berezňáková. "Chcela som to teda nejako skúmať, spracúvať, myslela som si, že by som urobila scenár na hraný film, netušila som, že sa pripravuje film Únos. Keď som sa však zoznámila s Oskarom Fegyveresom, zistila som, že tá téma je omnoho živšia a tá realita začala byť pre mňa oveľa zaujímavejšia. Okolo celého toho príbehu bola neuveriteľná atmosféra, bolo to pre mňa ako taká detektívka. Rozhodla som sa teda natočiť dokument,“ priblížila režisérka.

Snímka, z ktorej doslova dýcha atmosféra 90. rokov poznačených viacerými dodnes neuzavretými politickými zločinmi, zároveň odhaľuje, čo s vyššie uvedenými kauzami mal Marián Kočner – o ňom však autorka snímky v dokumente primárne hovoriť nechcela. „Často vidíme nejaké čiastkové informácie, ktoré sú aj kontroverzné a bulvárne, ale dôležité je dávať si všetko do širších súvislostí – aj tento film. Nechcela som ísť po investigatívnej linke, hoci je to taká téma, dôležitejší pre mňa bol celý kontext – aký precedens sa tým vytvoril pre krajinu a čo to znamená,“ vyjavila Berezňáková. „Film Skutok sa stal teda nie je len o vražde alebo únose samotnom, ani o tom, či a ako v tom bol nejako zapletený Kočner. Je to skôr film o prostredí, v ktorom žijeme. Som presvedčená, že precedens nepotrestaného trestného činu sa voľne šíri krajinou a robí z nás všetkých obete systému. Film sa snaží nielen vyšetrovať zločiny z minulosti, ale snaží sa poukázať na to, do akej miery sú tieto udalosti prepojené s prítomnosťou,“ dodala režisérka.

Podľa jedného z protagonistov filmu, bývalého vyšetrovateľa Peter Vačoka, treba všetkými možnými prostriedkami nastavovať vláde a politikom zrkadlo. „Keď tá podstata nefunguje, treba to robiť aspoň takouto formou. Sú prípady, kde právo zlyhá a je to kvôli tomu, že ten systém je nastavený tak, že politika za určitých okolností má na procesy v práve dosah. A práve médiá, či už je to film alebo novinový článok, niekedy to pravdivé zrkadlo nastavujú. To je veľmi dôležité,“ povedal.

Oskar Fegyveres je s filmom podľa vlastných slov stotožnený. „Film sa mi páčil. Vyvolal vo mne hlavne spomienky na Roba. A na záver ukázal, že fakt sa nič nedeje. Síce sa udiali amnestie, ale tam to aj skončilo, stále je to to isté,“ poznamenal.

S Berezňákovou sa vraj skontaktoval až po nejakom čase. „Toto bola story. Ja som ho hľadala niekoľko mesiacov, mala som z rôznych zdrojov naňho rôzne čísla, adresy, nič nefungovalo a jedného dňa mi volalo neznáme číslo. Zdvihla som. Vtedy som predávala na bazoši skriňu, tak som si myslela, že sa mi ozval niekto na inzerát. A on že ‘Dobrý, tu je Oskar.‘ Tak ja že ‘Áno, skriňa je ešte k dispozícii…‘ – a potom mi došlo, že ježišmaria, veď to je Oskar Fegyveres, môj hrdina! Nechcel sa stretnúť v meste, tak ma odviezol do Maďarska. Skoro nič nehovoril, fajčil, plakal, dve hodiny sme boli zavretí v aute. Myslím, že bol vtedy ešte menej stabilný, veľmi to naňho doliehalo, ešte nebol vyrozprávaný,“ zaspomínala si mladá filmárka na ich prvé stretnutie.

Fegyveres podľa vlastných slov chvíľku váhal, či sa jej vôbec ozve. „Niekde som mal na Barboru číslo. Chvíľu som rozmýšľal, či áno, či nie – človek, kým sa rozhýbe – ale potom som jej zavolal a začala spolupráca. Síce to trvalo, lebo kým si ja vybudujem k niekomu dôveru… Ale páčilo sa mi, že mladý človek má záujem nafilmovať túto tému. Že má vôbec záujem o tie udalosti,“ podčiarkol. „Chýbalo mi tam len jediné – na konci mi chýbalo, ako páchateľov odvážajú do basy…,“ dodal napokon.

Snímku, na ktorej vzniku sa podieľala aj RTVS, uvedú v stredu podvečer i na Medzinárodnom filmovom festivale Cinematik v Piešťanoch. Po kinodistribúcii, ktorá potrvá približne štyri mesiace, odvysielajú film aj na Dvojke.