Fonja: Väzenie Antanimora je iba dočasná záležitosť

Fonju sme mohli vidieť už počas ozvien Jihlavy minulé leto v bratislavskej Cvernovke, teraz je on-line na streamovacej platforme Dafilms.

Pozri sa na svet dôkladne

Fonja reprezentuje vydarený sociálny experiment. Do tvorivého procesu filmu sa zapojilo desať mladých mužov a počas workshopu s kamerou skúmali ohraničené prostredie väznice a seba v ňom. Tvorba poskytla spoluautorom filmu priestor na sebareflexiu.

Chlapci v najväčšom prevýchovnom zariadení na Madagaskare to totiž v živote rozhodne nemajú ľahké, väčšina pochádza z chudobných pomerov, ktoré podnecujú sklony k zločinu už od útleho veku. Nedostatočnosť sociálneho a školského systému z nich robí vyvrheľov a finančná poddimenzovanosť a nevzdelanosť ich automaticky privádza k zúfalým činom. Od malička vyrastajú v prostredí, kde sú úskoky pred zákonom normou a z mladých ľudí, ktorí nevidia za roh, sa tak stávajú vylúčení outsideri.

Vo filme sa vyznávajú zo svojich hriechov, aj z tých najťažších, niektorí ešte nedovŕšili dospelosť a už sú vrahmi. Skúsenosť, ktorú im štvormesačný worskop priniesol, v nich však vzbudzuje nádej na iný život. Možno sa totiž stanú filmármi. Veria, že väzenie je len dočasné. Tvorba krátkych, intímnych videí, ktoré sú mikroportrétmi a priznaniami účinkujúcich a filmárov, je nástrojom podnecujúcim vznik nových vzťahov. Chlapci sú v priestore väznice síce neustále obklopení kolektívom a musia sa zapájať do spoločných činností, no aj napriek tomu sú izolovaní a odcudzení.

Zacherová observuje ich prostredie, pre výsledný film vytvorila dramaturgiu a montáž. Výsledkom je štúdia prostredia s kolektívnym hrdinom a možno odpozorovať, že k výraznejším prienikom medzi jednotlivcami nedochádza. Až pri skupine začínajúcich filmárov sa zo spoluväzňov stávajú priatelia a "kolegovia“.

Tvorba a kreatívna činnosť, ktorú objavujú, je v mnohom povznášajúca. Mladí muži spoznávajú možnosti sebavyjadrenia, ktoré im boli do tohto momentu celkom cudzie a pravdepodobne by sa k nim nedostali ani na slobode. Zacherová do ich procesu nezasahuje, naučí ich strihať, vytvárať jednoduché triky a používať kameru, všímať si svet okom filmára. Vo výslednom filme sa tak pozvoľna odhaľuje a rozvíja ich kreatívny potenciál.

Od malých krádeží k lúpežiam

Fonja rozhodne nie je oddychové kino, extrémne podmienky väznice a tragické osudy odsúdených detí vo veku od štrnásť do dvadsať rokov sú v tichom kontraste s obrazmi zachytávajúcimi chlapcov zaujatých kreovaním svojich filmových pokusov.

"Ako si sa sem dostal?“ pýta sa kameraman svojho respondenta. "Chceš vedieť dôvod? Mal som ťažký život. Potreboval som peniaze, jedlo.“ Z malých krádeží sa stali lúpeže v domoch, násilné konflikty a obdobných príbehov s malými odchýlkami je vo filme niekoľko.

Jednotlivci sa pred svojimi spoluväzňami za kamerou otvárajú a delia sa nielen o minulosť, ale aj o vyhliadky do budúcnosti. Výchovné zariadenie im však len dočasne zviazalo ruky, nerieši ich problémy. Väčšina sa po odpykaní trestu opäť uchýli k overeným metódam. Obchádzajú zákon, nemajú totiž na výber.

No Lina Zacherová im poskytla príležitosť pozrieť sa na svet detailnejšie, objaviť v sebe talent a premýšľať nad možnosťami sebarozvoja po skončení trestu. Práve v tomto spočíva najväčšia sila jej dokumentu. Navyše je autentickou štúdiou nielen prostredia, ale aj vnútorných svetov chlapcov, ktorí sa musia sami rozhodnúť, do akej budúcnosti vykročia. V ťažkých podmienkach väznice, v izoloácii od reality sveta, sa ich zmätok len odráža od špinavých misiek s ryžou a zaniká v prachu na dvore.

Fonja je film o objavovaní tvorivosti, aj o spolupráci a priateľstve. Otvára otázku, čo v tomto svete po odpykaní trestu zostáva ako možnosť. A odpoveď je jednoznačná. Predsa ty, pretože môžeš. Neľahká skúsenosť s vlastnou temnotou môže byť pre chlapcov katarzná, ako a či sa zo svojho zlyhania poučia, však závisí aj od ochoty okolia dať im druhú šancu. Lina Zacherová im ju filmom Fonja dala a prijali ju s nasadením hodným profesionálnych filmárov.