Ľubomír Feldek oslávil 85 rokov. Vo V-Klube pripomenie výročie Johna Lennona

Modrá či Zelená kniha rozprávok pre deti i dospelých, nezabudnuteľný film Perinbaba, ale aj preklady Shakespeara, román Van Stiphout či dráma Nepolepšený svätec o krutých mocenských praktikách totality takáto rozmanitá je tvorba Ľubomíra Feldeka, jedného z najznámejších súčasných slovenských spisovateľov.

V poslednom období vo viacerých dielach, konkrétne divadelných hrách, reflektoval obdobie 50. rokov a represie, ktorých sa dopúšťal komunistický režim.

„Zisťujem na staré kolená, že ubúda pamätníkov na 50. roky, ktoré som zažil na vlastnej koži aj ‚vďaka‘ tomu, že som mal väzneného otca, zažil som bytovú prehliadku a všetko, čo k tomu patrilo. Cítim teda potrebu venovať sa tejto téme. Nie preto, že by som bol dokumentarista, ale hlavne ako dramatik. Shakespeare ma naučil, že v divadelnej hre keď nejde o život, nejde o nič. Uňho ide o život aj v komédiách. Navyše sa na 50. roky zabúda, trochu sa vytrácajú z dejín a 60. roky sa zľahčujú, popisujú sa ako zlatá éra, hoci ešte v ich prvej polovici mnohí ľudia sedeli vo väzení. Preto sa snažím písať takéto hry,“ povedal Ľubomír Feldek pre TASR.

Stále však tvorí aj pre deti a Slovenské národné divadlo (SND) v tejto sezóne uvedie jeho novú hru Nebojsa a dvanásť mesiačikov.

Spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek má dnes (v sobotu 9. októbra) 85 rokov. Ľubomír Feldek sa narodil 9. októbra 1936 v Žiline, kde aj vyrastal. Keď mal 15 rokov, zažil vyraďovanie kníh zo školskej knižnice a podarilo sa mu vtedy strčiť si za košeľu a zachrániť Čapkovu antológiu modernej francúzskej poézie, ktorá potom ovplyvnila jeho vlastnú básnickú aj prekladateľskú budúcnosť.

Foto: Archív Ľubomíra Feldeka

Ľubomír Feldek, Oľga Halabrínová (neskôr Hauskrechtová, neter básnika Laca Novomeského) a budúci hudobný skladateľ Ivan Horváth mladší (1944) Táto fotografia vznikla okolo roku 1944 na spoločnom nedeľnom výlete niekoľkých senických rodín do neďalekých kúpeľov Smrdáky. Deti sedia na schodoch jedného z kúpeľných pavilónov a sú to: Jana Horváthová (neskôr Schillerová), Ľubomír Feldek, Oľga Halabrínová (neskôr Hauskrechtová, neter básnika Laca Novomeského) a budúci hudobný skladateľ Ivan Horváth mladší.

Študoval slovenčinu a literatúru na Vysokej škole pedagogickej (dnes Pedagogická fakulta Univerzity Komenského) v Bratislave.

Koncom 50. rokov 20. storočia vytvoril s Jánom Stachom, Jozefom Mihalkovičom a Jánom Ondrušom Trnavskú skupinu tzv. konkretistov. Vystúpila v časopise Mladá tvorba, ktorého redakcia venovala skupine celé aprílové (ešte pred vyjdením však radikálne scenzurované) číslo v roku 1958. „Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska skupinové číslo Mladej tvorby zastavil a ja som si mohol gratulovať, že ma potom iba vyhodili zo zamestnania, zošrotovali mi knižku Hra pre tvoje modré oči (hoci bola podobne hravá ako Apollinairov Zvieratník) a poslali ma na dva roky do výroby,“ píše Feldek vo svojej eseji Šušťanie súmraku uverejnenej v knihe Moje Československo.

Foto: Pravda, Robert Hüttner

OĽga Feldeková, Ľubomír feldek Moja zamilovanosť do manžela z roka na rok nadobúda grády, hovorí Oľga Feldeková.

Od roku 1959 pôsobil ako pomocný robotník v tlačiarni a v rokoch 1960–1961 ako redaktor závodného časopisu Tesla Orava v Nižnej nad Oravou. Do roku 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní. V rokoch 1973–1986 pracoval ako vedúci redaktor oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a od roku 1986 sa stal opäť spisovateľom v slobodnom povolaní.

V roku 1961 mu vyšla básnická zbierka Jediný slaný domov, nasledovali knihy Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), či Poznámky na epos (1980), v neskoršom období Slovák na Mesiaci (1986), Milovanie v pokročilom veku (1999), či Lekárnička zamilovaných (2004). Venoval sa tvorbe pre deti, z ktorej možno spomenúť knihy Telefón (1963), Stratený zverinec (1968), Škorec výletník (1970), či zbierku básničiek Na motýlích krídlach (1974) s ilustráciami Ľudovíta Kellenbergera. V roku 1974 Feldekovi vyšla Modrá a o deväť rokov neskôr Zelená kniha rozprávok, obe v spolupráci s maliarom Albínom Brunovským, v roku 2003 dokončil Veľkú knihu slovenských rozprávok.

„Keď som bol mladý, bola detská literatúra únikom pred socialistickým realizmom, bolo príjemné písať pre deti,“ vysvetlil Ľubomír Feldek.

Je tiež autorom divadelných hier Teta na zjedenie (1978), Jánošík podľa Vivaldiho (1979), či Horor v horárni (2002). Vytvoril scenár k známemu filmu Perinbaba, ktorý v roku 1985 nakrútil Juraj Jakubisko.

Témam z 50. rokov venoval Feldek hru Stalin v Žiline, či ešte neuvedenú Rozšklbaný škovránok. Dráma Nepolepšený svätec približuje divákom životný príbeh Silvestra Krčméryho. V repertoári ju má SND.

„SND oslávilo svoju storočnicu aj jej predstavením v Bruseli. Pre mňa bol Krčméry bojovník za slobodu, jedna z najväčších postáv slovenskej histórie. Trpíme pocitom, že nemáme takých veľkých disidentov, ako bol v Čechách Václav Havel, v Maďarsku Árpád Göncz, či Lech Walesa v Poľsku, ale je to omyl. Máme ich, len si to neuvedomujeme, preto som o Krčmérym napísal hru,“ doplnil Feldek. Neodmysliteľnou súčasťou jeho aktivít je bohatá prekladateľská činnosť.

Foto: Danglár

Feldek Ľubomír Feldek

V novembri 1989 Ľubomír Feldek spoluzakladal hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) a do mája 1990 pôsobil v jeho koordinačnom centre.

Je držiteľom Ceny Ivana Kraska za debut Jediný slaný domov (1961), titulu zaslúžilý umelec z roku 1979 a laureátom Krištáľového krídla v kategórii literatúra a publicistika (2008). Cenu Nadácie Tatra banky za preklad Shakespearových diel Hamlet, Rómeo a Júlia a Othello si prevzal v roku 2010. Za svoje rozprávkové knihy získal aj niekoľko medzinárodných ci­en.

Za výnimočný prínos v oblasti pôvodnej literatúry a prekladovej tvorby Ľubomír Feldek dostal v máji 2015 Cenu ministra kultúry SR za rok 2014 a tohto roku aj Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana.