Spoznajte Eriku Mann, odvážnu dcéru slávneho otca

„Takže je to dievča, pre mňa sklamanie,“ napísal Thomas Mann po narodení prvého zo svojich šiestich detí v novembri 1905. Bratovi Heinrichovi sa zveril, že si želal syna, ktorého by vnímal ako „pokračovanie a nový začiatok seba samého“.

Napokon sa ukázalo, že sa mýlil. Keď sa z Eriky stala kabaretistka, autorka detských knižiek, vojnová reportérka a politická publicistka, získala si otcovo uznanie a dokonca i akési výsostné postavenie.

Hovoril o nej ako o „odvážnom, úžasnom dieťati“, ktoré ho svojimi hereckými výkonmi dojímalo k slzám, malo naňho výrazný vplyv a nútilo ho, aby sa vyrovnal s politickými konfliktmi vo svojom svedomí.

Foto: Münchner Stadtbibliothek/Monacensia

Erika Mann, Thomas Mann Nemecký spisovateľ Thomas Mann s dcérou Erikou v roku 1938.

Práve týmto „prológom“ sa začína výstava o Erike Mann, ktorá pred troma rokmi vznikla v mníchovskom literárnom archíve Monacensia a k nám ju priniesol Goethe-Institut v Bratislave. Pred sto rokmi bola Erika vlastne stelesnením nového typu ženy – sebavedomá, emancipovaná, s krátkym účesom. Veľa cestovala, pretekala na autách, no predovšetkým sa angažovala v boji proti nacizmu, za slobodu a demokraciu.

Čítajte viac Je nefér zostať nažive. Príbeh prvej vojnovej fotografky

Herecké vlohy v sebe objavila už v trinástich rokoch, divadlu sa venovala aj počas štúdia na gymnáziu v Mníchove. Po maturite v roku 1924 začala herectvo i študovať, ale pre časté pendlovanie medzi divadlami v Hamburgu, Mníchove a Berlíne školu prerušila.

V októbri 1927 sa s bratom prvý raz vybrala na cestu okolo sveta, počas ktorej navštívili aj USA, Japonsko, Kóreu, Čínu či Sovietsky zväz. Chvíľu uvažovala nad hereckou kariérou v Hollywoode, no tam sa jej nepodarilo presadiť.

Počas putovania si však vďaka rodinnému zázemiu získala veľa prominentných priateľov. V roku 1930 sa vybrala zase do Afriky a po návrate – to už mala po rozvode – sa opäť venovala divadlu a popritom začala prispievať do novín.

Foto: Max Fez

Erika Mann Ako automobilová pretekárka v roku 1931.

Jej rodné Nemecko sa však menilo. Čoraz väčšiu silu získavali nacisti a v januári 1933 sa chopili moci. Keď Erika hľadala spôsob, ako ukázať pravú tvár Adolfa Hitlera, našla na to účinnú zbraň – politický kabaret. Cenzúra ho síce čoskoro zakázala, ale v európskom exile s ním zahrala asi tisíc predstavení a úspech zožal aj v medzivojnovom Československu.

Zaujímavé je, že v USA s kabaretom nepochodila. Absolvovala tam len tri predstavenia, ale vynahradila si to ako politická komentátorka a prednášateľka. Keď vystúpila na veľkom zhromaždení za mier v newyorskej Madison Square Garden, 23-tisíc divákov jej prejav prijalo s nadšením. Po vypuknutí druhej svetovej vojny pokračovala v prednáškovom turné po USA, pričom Američanov vyzývala, aby vstúpili do vojny proti nacizmu.

Foto: Münchner Stadtbibliothek/Monacensia

Erika Mann Erika Mann v kabarete v roku 1934.

Úspešná bola aj ako vojnová reportérka – najprv písala o občianskej vojne v Španielsku (1939 – 1939), potom o bojoch Američanov v druhej svetovej vojne (1943 – 1945). Reportáže písala aj zo známeho norimberského procesu s nacistami.

Boj za mier sa jej nakoniec vypomstil. Po začiatku studenej vojny, keď sa v Spojených štátoch spustila „honba na komunistov“, ju obviňovali z toho, že je nebezpečná a „neamerická“. V roku 1952 napokon s rodinou našla nový domov vo Švajčiarsku. Venovala sa tam písaniu a pozostalosti po otcovi a bratovi. V auguste 1969 zomrela na rakovinu mozgu.

"Erika Mann desaťročia zostávala v tieni svojho svetoznámeho otca Thomasa, držiteľa Nobelovej ceny za literatúru. Výstava o jej živote a diele ukazuje, že aj ona bola výnimočná osobnosť, a vysvetľuje predovšetkým jej boj za slobodu a demokraciu.

Erika brala nacizmus osobne a pochopila, že je svetovou hrozbou. Po mame bola Židovka, po otcovi Nemka. Proti Hitlerovi bola od začiatku a nebála sa to hovoriť nahlas," uviedol spisovateľ a riaditeľ knižnice Goethe-Institutu Michal Hvorecký, ktorý za výstavu zodpovedá.

Foto: Goethe-Institut

Erika Mann Vernisáž výstavy v Staromestskej galérii.

Pre Slovákov je podľa neho expozícia zaujímavá i tým, že takmer všetci Mannovci sa na úteku pred diktatúrou v roku 1936 stali československými občanmi.

Ako vtedy napísala Erika: „Môj otec je československý občan. Blaho a strasti Československa mu preto ležia na srdci nielen zo všeobecne ľudských, demokratických a európskych dôvodov, ale aj z dôvodov obzvlášť osobných. Obdivuje a miluje túto odvážnu a odhodlanú malú republiku.“

Výstavu o tejto výnimočnej umelkyni si v Zichyho paláci na Ventúrskej ulici v Bratislave možno pozrieť do 5. júna.