Vo veku 88 rokov zomrel herec Josef Somr, známy z filmu Ostro sledované vlaky

Skúsenosť zo železnice sa vyplatila

Josef Somr sa narodil 15. apríla 1934 v moravskej obci Vracov nachádzajúcom sa v okrese Hodonín. V prvej polovici 50. rokov bol brankárom miestneho futbalového družstva. Jeho otec bol pôvodne stolárom, neskôr sa stal vlakovým výpravcom, vďaka čomu sa jeho syn zoznámil s prácou na stanici.

Josef bol presvedčený, že pôjde v otcových šľapajach, ale osud mu to napokon nedoprial – po príchode na gymnázium zistil, že technické predmety vôbec nie sú jeho parketa. Skúsenosti zo železnice sa mu však predsa len hodili – využil ich počas natáčania snímky Ostro sledované vlaky.

Somr sa po ukončení gymnázia rozhodol pre štúdium na brnenskej Janáčkovej akadémii múzických umení, ktorú dokončil v roku 1956. To, že si zvolil štúdium herectva, bola náhoda – po maturite totiž nevedel, kam ďalej. Herectvu však počas štúdia prišiel na chuť, začal sa zaujímať aj o hudbu a literatúru. Jeho prvý angažmán bol v Těšínskom divadle, neskôr pôsobil v Divadle bratří Mrštíků a vo Východočeskom divadle Pardubice.

V roku 1964 debutoval pred televíznou kamerou ako lekár v psychologickej dráme Obžalovaný. Svojím talentom zaujal režiséra Jana Kačera, ktorý mu v roku 1965 ponúkol angažmán v práve vznikajúcom Činohernom klube. V roku 1978 prešiel na popud Miroslava Macháčka do činohry pražského Národného divadla, kde pôsobil až do roku 2001.

V roku 1966 účinkoval Somr v snímke Ostro sledované vlaky režiséra Jiřího Menzla, ktorá získala Oscara. Vďaka tomuto úspechu sa dostal medzi hereckú elitu. Somr bol známy svojou schopnosťou zahrať komplikované postavy s vnútornými rozpormi, stvárňoval predovšetkým nesympatické charaktery.

V 60. rokoch si zahral vo viacerých kvalitných filmoch ako Soukromá vichřice (1967), Údolí včel (1967) či Smuteční slavnost (1969). Vo filmovej adaptácii románu Milana Kunderu s názvom Žert (1968) stvárnil zatrpknutého Ludvíka Jakla.

Nezabudnuteľný hlas

Okrem divadla a televízie sa pravidelne objavoval aj v rozhlase, predovšetkým na stanici Vltava, kde sa podieľal napríklad aj na úspešnom cykle Pohádky tisíce a jedné noci. Jeho príjemný hlas radi využívali aj tvorcovia animovaných seriálov ako Cesty Formana Šejtročka, Bubáci a hastrmani či Osudy dobrého vojáka Švejka. Somr sa tiež venoval dabingu a nahovoril viacero dokumentov.

V nasledujúcich rokoch si zahral v snímkach ako Vražda v hotelu Excelsior (1971), Petrolejové lampy (1971), Páni kluci (1975), Leto s kovbojom (1976), Což takhle dát si špenát (1977), Brontosaurus (1979), Ako svet prichádza o básnikov (1982), Čierni baróni (1992), Kačenka a strašidla (1992), Anjel Pána (2005), Saxána a Lexikon kúziel (2011) a množstvo ďalších. Posledným filmom, v ktorom sa objavil, bol Ako básnici čakajú na zázrak z roku 2016.

Somr tiež účinkoval v mnohých seriáloch, príkladom je Byl jednou jeden dům, Pan Tau, Nemocnica na okraji mesta, Lietajúci Čestmír, Cirkus Humberto či Ďáblova lest.

V roku 1997 získal Cenu Thálie za rolu v Romanci pro křídlovku, o štyri roky neskôr získal ďalšiu za hlavnú úlohu v predstavení Gin Game. V roku 2005 obdržal za svoju celoživotnú prácu medailu Za zásluhy od vtedajšieho prezidenta Českej republiky Václava Klausa.

V roku 2012 získal Českého lva za mimoriadny prínos českej kinematografii. O dva roky neskôr získal tretiu Cenu Thálie, tentoraz za celoživotné činoherné mistrovstvo.

Jeho dlhoročnou partnerkou bola herečka Zuzana Šavrdová.