Kronerov film MIKI je varovný príbeh z bohabojnej viesky. Vysvetľuje, ako sa rodí mafia

Veď sa na všetko pozeráme z odstupu, v kvalitnej umeleckej podobe a s vedomím, že tie časy sú historicky spravodlivo posúdené, aktéri potrestaní a my múdrejší.

Tvorcovia filmu MIKI na psychologickej úrovni skúmajú, ako sa môže človek, možno aj nechtiac, zamotať do osídiel doby a vlastných slabostí.

Vďaka citlivej réžii Jakuba Kronera, premyslenému scenáru Mira Šifru a najmä vďaka vynikajúcim hereckým výkonom sa môže divák zahĺbiť do navonok takmer pokojného (zaujímavý paradox), ale jatrivého príbehu jednej rodiny, ktorou otriasli nové možnosti života v 90. rokoch.

Ide o citovú analýzu tých čias, režisér Jakub Kroner hľadá motor aj dušu udalostí a približuje mentálnu mapu daného teritória. Čo to boli za ľudia? Ako žili? Ako sa z normálnych chlapov zo dňa na deň môžu stať beštie a ako môže byť z dobrého syna zrazu vrah?

Prečo sa to vtedy dialo vo veľkom? Kde sa bralo zlo? Aj mafia je tu zrazu bez špeciálneho plánovania. No kde korenila všetka tá krutosť? A je tomu koniec? Čo v nás zostalo z tých čias, keď sme náhle tak zvláštne zosuroveli? Film kladie tieto otázky, ale neotravuje nimi, hlavný je príbeh. Pocit spoluprežívania, clivota s účinkom očisty.

Najťažšie je začať

Mnohí sa už dopredu obávali, že film MIKI robí reklamu konkrétnemu zločincovi, že Milan Ondrík, ktorý ho stvárnil, sa prepožičal na zlú vec a propaguje mafiána. Ondrík však nemá ambíciu výstižne niekoho zahrať, ale skúma, ako sa z láskavého a skôr mierneho človeka môže stať chladný vrah, zlodej a vodca zločineckej bandy.

Z Ondríkovej postavy vnímame tento proces a to je práve jedna zo silných stránok filmu MIKI. Herec sám o tom hovorí, že ho zaujímalo, ako sa človek raz potkne a potom sa už nemôže vymaniť, zlo sa na neho nabaľuje, ako keď sa kotúľa snehová guľa.

Áno, najťažšie je začať a potom to už ide: Odrazu je z obyčajnej dedinskej partie kamarátov mafia. Práve tieto neviditeľné procesy pekelných zmien je ťažko zachytiť a filmárom sa to podarilo. Aj preto sa divák nenudí – na plátne vidí konkrétne udalosti, postupné kroky, ale aj atmosféru. Na tvárach hercov vidí pocity, často aj bizarnú bezradnosť.

Natáčanie slovenského filmu Miki

Fotogaléria 17 fotiek

+14

Náš hrdina Miki, Miťo (tak mu hovorí mama v unikátnom podaní Anny Javorkovej) pracuje ako vodič autobusu. Rodina je usporiadaná, pobožná, mama láskavá, obetavá, manželka Iveta (Rebeka Poláková) krehká, brat Vlado (Michal Kubovčík) trocha bulo.

Otec už na začiatku príbehu zomiera. Možno by syna vymlátil a všetko by bolo inak, no teraz je hlavou rodiny Miki. Je po nežnej revolúcii a po eufórii prichádza „opica“.

Foto: Anton Faraonov/Pubres

Miki, Milan Ondrík, Rebeka Poláková Milan Ondrík a Rebeka Poláková ako Miki a jeho manželka Iveta vo filme Miki.

Máme slobodu – a čo ďalej?

Zrazu niet práce, treba ísť za robotou do Nemecka, robota v lese je ťažká a navyše, našinec sa tam cíti ponížene. Brat sa sťažuje na pohrdlivé správanie Nemcov, je odhodlaný oželieť plácu v cudzine a odísť domov. Smrť otca to urýchli.

Obaja bratia sú opäť na Slovensku. No je to už celkom iné Slovensko. Navonok stále malebné, ako nezabúda pripomínať vizuálna stránka filmu (kamera Mário Ondriš, strih Michal Kondrla), priam magické, čo však skrýva všeličo.

Režisér dáva dej do širších súvislostí, netlačí na pílu a vyjadruje celý vejár života, aj mäkkosť a krásu, ktorá nikdy celkom nevymizne, ani keď sa ľudia zopsujú. Vidíme, že herci to chápu tiež a sugestívne vyvažujú tvrdý základ príbehu až nežnými výkonmi.

Úpenlivo hľadajú stopy ľudskosti v konaní svojich postáv. Hrajú tak, že sami si dávajú otázku – a divák s nimi – prečo sa to stalo. Prečo sa to takto vyvinulo? Prečo som taký?

Foto: Joseph Marčinský/Pubres

Miki, Rebeka Poláková, Anna Javorková Rebeka Poláková ako manželka Mikiho a Anna Javorková ako jeho mama vo filme Miki.

Touto otázkou v podtexte udržiava Jakub Kroner (a aj Šifrov scenár) napätie a vzrušenie v divákovi po celý čas. Vďaka tomu sa na filme ani chvíľu nenudí. Je síce vydesený z výjavov, ktoré vidí (zastrelení ľudia, polámané hnáty, vybuchnuté autá, kopanie hrobu obeťou, miznutie ľudí, bezduchý sex), ale zároveň dostáva odpovede a aj sám môže rozoberať jednotlivé postavy a dešifrovať dianie.

Možno pochopí krehkú a úprimnú Mikiho manželku, ktorá ho nekonečne miluje a všetko mu slepo odpúšťa, mamu, ktorá sa v synoch vidí a nič iné nevníma, samotného Mikiho, ktorý stále akože dumá, veľavýznamne mlčí, ale nie je za tým nič. Je prázdny a to sa vždy môže zvrhnúť.

Alebo jeho labilný brat. Toho vynaliezavo hrá Michal Kubovčík. Až detailne vytvoril grotesknú figúrku, čo má vrtochy, oponuje, ale aj tak podľahne lákadlám – peniazom a moci. Brat sa už stal vládcom kraja a všetko môže mať.

Čítajte viac Černák mu hovoril aj o veciach, za ktoré sa hanbí. Scenáristu filmu Miki Mira Šifru sa snažil presvedčiť, že nie je psychopat

Na Kubovčíkovej postave dobre vidno, ako to ľahko funguje, ako sa dá stať zo dňa na deň zhovievavým k zločinom. Stačí dostať auto, a to také, aké vraj vtedy mal len Vladimír Mečiar. Kubovčík svojou prostoduchou radosťou z tohto auta pripomenul slávnu scénu z Hollého Kuba. Ten sa tam chválil Anči nožíkom, tento Kubo sa bude chváliť bavorákom. Až kým…

Áno, je úžasné pocítiť, že môžeš mať silné auto, že sa ťa všetci boja a ženy ti ležia pri nohách, vlastne – ponúknu ti akúkoľvek polohu, hoci aj na stole. Moc je opojná kategória, každý jej podľahne, ak sa k nej dostane. A v mafii sa k nej dostane každý blbec.

Od rodinkárstva k mafii

Keď som šla písať tento článok, začula som vetu: „Toto zbožné Slovensko ma čoraz viac prekvapuje.“ Mňa neprekvapuje. Všetko je zákonité a kto pozná našu literatúru, vie predvídať a chápe. A je to podobné ako aj inde.

Rodina drží spolu, kvôli rodine sa ide do rizík, no v novom spoločenskom poriadku začali fungovať veľké peniaze a tomu adekvátne zločiny. Odrazu stálo za to niekoho odpraviť. Celá atmosféra tomu priala. Dalo sa loviť v mútnych vodách.

Spoločnosť bola ochromená, ale aj opojená voľnosťou a možnosťami. Inšpiroval sa aj sériový vrah Ondrej Rigo, ktorý v rokoch 1990 – 1992 vraždil ženy Bratislave (a aj v Mníchove a Amsterdame, svet sa predsa otvoril) vliezajúc do bytov oknami.

Všetci sme sa triasli z neistoty, podchvíľou vyletelo niekde auto do vzduchu, zmizol podnikateľ, pri rodinnej večeri niekto zavraždil otca, niektorí vrahovia mali policajné uniformy… Bŕ, bŕ!

Foto: Joseph Marčinský

Miki, Michal Kubovčík Michal Kubovčík ako Mikiho brat vo filme Miki.

Malinové saká a biele ponožky

A hrozná bola aj móda, ktorá sa rozmohla. Všetko samý gýč – malinové saká, pestré havajské košele, biele ponožky a to ešte v sandáloch, tzv. podnikateľský barok. Vtipne tieto odkazy uplatnila vo filme kostýmová výtvarníčka Sandra Žigová (napríklad mafiánov kabát žemľovej farby v kombinácii s čierno-bielym „harlekýnskym“ sakom je skvelý.

Architekti filmu Erik Ivančík a Braňo Mihálik nechávajú účinkovať aj priamo architektonické detaily (balustrády) a priestory, kde cítiť vzrušenie z možnosti nadobúdania nových bytových priestorov. Svoju úlohu plní aj hudba (Dávid Kollár).

Niektoré situácie sú vyjadrené len obrazom a zvukom, napríklad osudová jazda autom po lesknúcej sa ceste, a je to zážitok. Blysla sa aj umelecká maskérka Andrea Štrbová, ktorá mnohých hercov zmenila na nepoznanie. Vo filme to má väčší význam než sa zdá, lebo divák naozaj zabúda, že sa pozerá na známych hercov.

Premiéra filmu MIKI

Fotogaléria 33 fotiek

+30

Nemá však ani pocit, že sa pozerá na iných konkrétnych ľudí z reality. Sú to naozaj postavy z príbehu. Svojím zjavom aj poňatím charakteru prekvapí napríklad Dušan Cinkota, Martin Nahálka, Gregor Hološka.

O filme sa hovorí, že je kontroverzný, ale to je len klišé. Je to proste svojbytný film o mafii, ako Krstný otec či mnohé iné na túto tému, ale vychádzajúci z našej skúsenosti a z našej mentality, o čo je pre nás zaujímavejší.

Éra z filmu pominula a dnes máme celkom iné problémy. Celistvo ich uvidíme až po pár desaťročiach. Umelecké diela prispievajú k plastickejšiemu pohľadu na históriu. Dobre teda, že tvorcovia filmu MIKI sa na to podujali a hodnoverne i pútavo reflektujú dobu na prelome tisícročí.