„Podporím samostatnú Kunsthalle,“ zaznelo v pondelok z úst ministerky kultúry, ktorá sa doteraz k tejto téme vyjadrovala len veľmi opatrne. V histórii boja o bratislavskú Kunsthalle by tak išlo o zásadný krok, ktorý by stánku reflektujúcemu súčasné umenie zabezpečil právnu subjektivitu a spravil z neho nielen relevantného partnera na medzinárodnej výtvarnej scéne, ale aj rovnocenného partnera na rokovanie. Ešte pred dvoma týždňami ministerstvo kultúry vyhlásilo, že o osamostatnení zatiaľ neuvažuje. Jeho rétorika sa zmenila najmä po tlaku kultúrnej obce, ktorú pobúrilo rozhodnutie vybudovať v sídle Kunsthalle, Dome umenia na Nám. SNP, nové kreatívne centrum. Bez toho, aby to oznámilo nájomníkom budovy.
Tlak umeleckej obce pomohol
Kunsthalle ako galériu určenú na prezentáciu výstav domácich a zahraničných vizuálnych umelcov otvorili v Dome umenia v centre Bratislavy v roku 2014. V tom čase spadala pod správu Národného osvetového centra (NOC), ktoré je správcom budovy. Po neúspešných snahách nájsť vhodný model fungovania musela v roku 2016 prejsť pod krídla Slovenskej národnej galérie (SNG). Vedenie Kunsthalle aj SNG si však uvedomovali, že ide o dve samostatné inštitúcie s rozdielnym záberom, a teda aj o provizórne riešenie. Téma osamostatnenia nedávno opäť nabrala na aktuálnosti, najmä v súvislosti s existenčnou krízou, ktorej Kunsthalle čelila. S jej poverenou riaditeľkou a hlavnou kurátorkou Ninou Vrbanovou totiž o pripravovanom projekte „Kreatívne centrum Bratislava“ nikto nediskutoval. Takisto nemala informáciu o tom, do akej miery NOC, zadávateľ projektu, ráta s Kunsthalle v zrekonštruovaných priestoroch budovy.
Ako prvý požiadal o definitívne inštitucionálne osamostatnenie Domu umenia v Bratislave, ako aj Slovenského centra vizuálneho umenia, ktorého je Kunsthalle súčasťou, výtvarník Blažej Baláž. Ako pripomenul v otvorenom liste adresovanom šéfke rezortu Ľubici Láššákovej, „až suverénna inštitúcia dokáže naplniť bezo zvyšku svoje poslanie, na ktoré čaká celá slovenská výtvarná obec už takmer 30 rokov“. Na sociálnych sieťach sa medzitým začala šíriť kultúrna iniciatíva Stojím pri Kunsthalle, ktorú podporili mnohí významní slovenskí umelci. Petíciu s podpismi 900 signatárov odovzdali ministerke kultúry zástupcovia výtvarnej obce Jana Kapelová a Ján Triaška počas vernisáže najnovšej výstavy v Kunsthalle – Inverzná romantika.
Ako počas pondelkovej diskusie pripomenula rektorka VŠVU Bohunka Koklesová, s právnou subjektivitou sa pozícia Kunsthalle významne mení. „Kunsthalle už teraz zafungovala v rámci medzinárodného prostredia a dostala mnoho reakcií na svoju kurátorskú činnosť. No s právnou subjektivitou sa stane hráčom v rámci všetkých Kunsthalle na európskej scéne, a to je veľmi dôležité. Bude pre nich rovnocenným partnerom a bude s nimi priamo rokovať. Budú sa môcť dohadovať na výmene výstav, pripravovať spoločné kurátorské projekty. V napredovaní tejto inštitúcie to bude veľký posun,“ vyzdvihla rektorka.
Samostatnosť bez priestorov?
Eufóriu z prísľubu samostatnosti však môže narušiť práve pripravovaný projekt kreatívneho centra. Doteraz nie je jasné, do akej miery môže NOC zabezpečiť paralelné fungovanie kreatívneho centra a ostatných inštitúcií, ktoré v Dome umenia sídlia. Projekt sa vzťahuje na celý priestor budovy – od prvého až po piate poschodie. Ráta pritom so zázemím pre koncerty, klubové podujatia, výstavy, konferencie, kancelárie, ale aj televízne a filmové štúdio. Podľa generálneho riaditeľa NOC Michala Bartóka ide o jedinečnú príležitosť zrekonštruovať priestory Domu umenia z dotácie z Európskej únie.
Ako Bartók počas diskusie priblížil, pri kreatívnom centre sa hlásia k zdedenému projektu, ktorý mal pôvodne sídliť v Hurbanových kasárňach na Kollárovom námestí v Bratislave. Práve tam by sa mali presťahovať aj dočasní „vysídlenci“ z Námestia SNP. Nakoľko sa projekt nepodarilo zrealizovať, voľba padla práve na Dom umenia. Obsahom kreatívneho centra by mali byť najmä vzdelávacie aktivity vzťahujúce sa na nové médiá, virtuálnu realitu či vývoj hier. Kým však ministerka Laššáková hovorí o jednom vyčlenenom poschodí, podľa Bartóka by im stačila aj „jedna miestnosť s kancelárskou stoličkou a počítačom“. Na otázku, ako chcú v tomto prípade obhájiť pred Európskou úniou rekonštrukciu celej budovy, však odpovedať nevedel.
Podľa generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva Radoslava Ragača prišiel nápad využiť Dom kultúry už koncom minulého roka. „Ide o investíciu na kultúru, ktorá je tu len jedenkrát, a dnes reálne hrozí, že z nej bude len koberec na diaľnice. Je to o prioritách, ktoré sme vyhodnotili, a keď je tu takáto možnosť, bolo by hriechom pustiť peniaze dolu vodou. Iný vhodný priestor ministerstvo kultúry nemá,“ argumentoval Ragač.
Rámcovanie debaty do jediných dvoch možností – kreatívne centrum v Dome umenia alebo nič – je podľa zástupkyne Creative Industry Forum a podpredsedníčky strany Progresívne Slovensko Zory Jaurovej nešťastné. Podľa jej slov sa tu stretli dve témy, ktoré boli až doteraz samostatné a obe mali svoje veľké problémy – Kunsthalle a kreatívne centrá. „Kreatívne centrá sú iný príbeh, oveľa smutnejší ako Kunsthalle. Pre mňa osobne je to najsmutnejší príbeh, ktorý som zažila vo vzťahu k verejným inštitúciám a k ústredným orgánom štátnej správy. Išlo o proces, kde množstvo ľudí päť rokov intenzívne pracovalo, pripomienkovalo a neustále ministerstvu hovorilo, ako by to mohlo byť, a vo výsledku ministerstvo urobilo presný opak,“ narážala Jaurová na výzvu z Európskej únie, ktorá je na stole už od roku 2014.
Ako dodala, zámerom tohto operačného programu nie je rekonštrukcia budovy, ale práve plnohodnotné kreatívne centrum a pri súčasnom nastavení projektu „Kreatívneho centra Bratislava“ reálne hrozí, že Európska únia investície nakoniec neuhradí.
