Liek na Wagnera
Hoci dnes patrí Carmen k najpopulárnejším operám na celom svete, premiéra v Théâtre national de l'Opéra-Comique 3. marca 1875 vôbec nedopadla podľa očakávaní. V deň uvedenia opery bol Bizet dokonca menovaný za Rytiera Čestnej légie. Premiérové publikum však nebolo nadšené.
Presnejšie, pohoršil ho už výber hlavnej hrdinky, ktorá preň bola nemorálna, pochádzala z nízkej vrstvy, neskrývane prezentovala svoju sexualitu a navyše bola Rómka. Okrem toho divákov pobúrilo aj to, že sa dej odohráva v prostredí továrne na tabak, vystupujú tu robotníčky, pobehlice, dezertéri a banditi. Príbeh jednoducho iritoval od začiatku až do konca. Záver opery bol okrem toho tragický, žiadne očakávané víťazstvo mladej lásky nad ranami osudu.
Foto: Katarína Baranyai
Ukázalo sa, že nespútaná hrdinka Carmen je príliš inovatívnou hrdinkou. Postavy ako Tosca či Turandot ešte len mali prísť. Obecenstvo prijalo premiéru ľadovým tichom a kritika navyše Bizeta obvinila z wagnerizmu. Skladateľ totiž použil v Carmen leitmotív, príznačný pre opery nemeckého velikána.
Bizeta sa zastal aj nemecký filozof Friedrich Nietzsche: poukázal na rozdiely medzi Wagnerovým patetickým, okázalým svetom germánskych mýtov a Bizetovou vášnivou a nezávislou Carmen. Podľa Nietzscheho bola Carmen „liekom na Wagnerove opery“. Bizeta neúspech psychicky zložil – túto operu totiž považoval za to najlepšie, čo dokáže vytvoriť. Tri mesiace po premiére predčasne podľahol infarktu, mal len 37 rokov.
Žiadne moderné posuny
Dana Dinková prezradila, že prvýkrát sa s Carmen stretla ešte ako tanečnica, keď v tejto opere dokonca účinkovala. Už vtedy ju lákal ohnivý príbeh sľubujúci vrcholnú drámu. Ako diváčka dodnes nevie pochopiť, prečo sa vôbec prvotná premiéra tejto opery stretla s neúspechom.
Foto: Katarína Baranyai
„Kritika poukazovala na nemorálnosť a násilie, ale aj na neprípustne farebný hudobný jazyk. Publikum šokovala roztopašnosť a nezávislosť hlavnej hrdinky. Je to však predovšetkým príbeh ženy túžiacej po slobode, príbeh Carmen, femme fatale. V úlohe choreografky a režisérky som sa najskôr stretla s Carmen v Ščedrinovej hudobnej kompozícii. Jeho balet vychádza prísne z hudobných motívov Bizetovej opery. S operou sa ako režisérka stretávam po prvý raz a jej príbeh ma tentokrát fascinuje ešte oveľa viac ako v prípade baletu.“
Keďže Carmen sa uvádza veľmi často, v SND mala premiéru na jeseň 2022 a aj tu spieva Carmen Monika Fabianová (alternácia s Janou Kurucovou), Dinková dlho uvažovala nad svojou režijnou koncepciou. Inšpiráciu vraj našla v samotnom Bizetovi, ktorý sa rád zúčastňoval na režijných skúškach a napokon sa rozhodla, že dej nebude posúvať do súčasnosti, ako sa to často robí a zdá sa jej to už stereotypné, ale bude sa držať pôvodnej dobovej koncepcie príbehu z roku 1820. Príbeh Carmen považuje za aktuálny v akejkoľvek dobe a možno ho vsadiť takmer do akéhokoľvek priestoru.
Režisérka je presvedčená, že Carmen je atraktívna aj pre neoperného diváka – silný príbeh sprevádza pestrá hudba plná strhujúcich folklórnych motívov, ľudových tancov a piesní. Jej cieľom bolo zbaviť sa operných póz i klišé a držať sa hlavnej myšlienky diela – slobody človeka.
Očarila Straussa aj Čajkovského
Carmen sa však nakoniec úspechu dočkala. Po smrti skladateľa zrušili hovorené dialógy, Bizetov priateľ Ernest Guiraud namiesto nich doplnil spievané recitatívy i hudbu k baletným výstupom. Z komickej opery sa tak dielo posunulo do štýlu grand opéra, a keď v tejto podobe Carmen uviedli vo viedenskej Štátnej opere 23. októbra 1875, zaznamenala veľký úspech, neskôr aj na najvýznamnejších scénach mimo Francúzska. Na svoje ďalšie uvedenie v Paríži napokon čakala až do roku 1883.
Už sa nedozvieme, či by sa zásahy Bizetovi páčili, no práve táto verzia je dnes najhranejšia. Carmen očarila aj Richarda Straussa, ktorý vyzdvihoval Bizetovu orchestráciu v opere Carmen ako vzor vynaliezavosti a zvukovej predstavivosti. Oceňoval brilantnosť melódií, harmónie, atmosféry. Johannes Brahms videl vo Viedni produkciu Carmen viac ako 20-krát a tiež ju mimoriadne chválil. Čajkovskij po jej zhliadnutí napísal: „Carmen je majstrovským dielom v každom zmysle slova. Som presvedčený, že o desať rokov bude Carmen najpopulárnejšou operou na celom svete.“ História uvádzania Carmen mu dáva za pravdu.
