Vo filme Franta mimozemšťan máte vraj netradičnú dvojrolu. Prezradíte nám o nej niečo viac?
Neviem, či netradičnú – ale jedna z nich je vidiečan Franta, ktorý študoval výšku. Bol veľmi bystrý, taký filozof, a zistil, že svet vôbec nedáva zmysel, tak začal trošku piť. Kým sa úplne upil, zamilovala sa doňho jeho žena Božena, a to naozaj veľmi, lebo poznala jeho dobrú podstatu. A Franta, aby mohol v tomto svete vôbec prežiť, sa musí raz za čas ožrať, dať si hríbiky alebo to aspoň preložiť durmanom. V tej dedine sa nikomu nezdá divné, keď sa doňho prevtelí mimozemšťan, pretože Franta podivné veci občas robí, keď mu rupne.
Takže sa s ním všetci rozprávajú ako s obecným bláznom a nikto netuší, že sa do Frantu naozaj vtelila iná entita. To je v kocke moja rola. Navyše, ja som sa narodil ako hypermobilný, čiže telesne postihnutý, za čo vďačím svojim rodičom. Konečne som mohol túto svoju schopnosť ukázať a som rád, že práve tu. Inak totiž herec nemá príliš veľa príležitostí ukázať dislokácie rôznych častí tela. Tu sa mi teda moja hypermobilita náramne hodila. Vytiahol som teda zo svojej zásuvky zábavy tohto „měkoňa“, ako mu hovorím, lebo je mäkký. Bol som so sebou veľmi spokojný. Neviem, čo na to povedia ľudia, ale ja sám pred sebou som obstál.
Čítajte viac Recenzia: Nečudo, že sa nám mimozemšťania vyhýbajú
Režisér Rudolf Havlík všetkých hercov z tohto svojho filmu chválil, o vás povedal, že ste absolútne fenomenálny. Viete, čím ste ho očarili?
Neviem, to je od neho milé a prekvapuje ma to. Chválu ťažko znášam a neviem ju prijať, ani si to pripustiť, takže mu ďakujem. Neviem, čím to je – žeby mojím fyzickým postihnutím? Takých hercov veľa nie je. Alebo je to tým, že som vo filme veľa nehovoril, len som vydával zvuky. Možno tým, že som eliminoval reč, bolo to lepšie. Asi budem premýšľať o nemom filme, či by to pre mňa nebola cesta. Robil som, čo som mohol a ak sa to režisérovi páčilo, som rád.
Tereza Ramba, ktorá hrá Frantovu ženu Boženu, tvrdí, že v každom z nás je mimozemšťan. Aj vy si to myslíte?
Neviem, čo je na tom pravdy, ale je dokázané, že všetka voda na našej planéte nie je pôvodná, to znamená, že sem odniekiaľ spadla. Keď sem spadla voda, museli sem spadnúť aj nejaké druhy aminokyselín, kremík a tak, takže teoreticky my všetci tu nie sme pôvodní. Do dôsledkov vzaté – sme všetci mimozemšťania. To teda potvrdzuje slová Terezy Ramby, aj keď ona túto teóriu nepoznala, ale asi to vycítila. Nie je nič prekvapivé na tom, že sme všetci mimozemšťania. Tých planét je vo vesmíre veľa a bola by chyba vesmíru, keby sme my boli jeho vrcholnou formou. Preto si myslím, že niekde sú zasa iní mimozemšťania.
Ako sa vám hralo s Terezou?
Výborne, je talentovaná česká herečka. Neviem to rozoznať, ale hovorí sa to, tak to hovorím aj ja. Tereza má v sebe akúsi chlapčenskú energiu, veľmi sa neprežíva a keď, tak na dievča len málo a je s ňou zábava. Veci „nerieši“, nepindá a je s ňou zábava, takže sa s ňou výborne hrá. Navyše je citlivá, dodá človeku pocit, že ho má rada, alebo ho nenávidí, alebo sa naňho hnevá. Jednoducho je radosť s ňou hrať a to je dôvod, prečo je taká úspešná.
Celkovo ste si vraj herci dobre sadli. S kým ste si výnimočne rozumeli?
So všetkými, Vasila Fridricha poznám roky, pamätám si ho ešte ako chlapec z divadla. Nikto z hercov „neprudil“, vlastne takých ľudí vôbec nestretávam, sme všetci radi, že niečo robíme, a tak to bolo aj tu. Vlastne štandardná filmová nálada. Ľudia prídu ako na letný tábor – dlho sa nevidia, zoznámia sa na letnom tábore, pretože nemajú šancu stretnúť niekoho iného, a keď sa lúčia, sľúbia si, že si pošlú korešpondenčný lístok a že sa uvidia. A už sa neuvidia až do ďalšieho filmu a medzitým si na seba nespomenú. To je „normálka“.
Takže ste nikomu neposielali korešpondenčný lístok? Existujú ešte vôbec?
Dúfam, že hej, ale neposlal som ho nikomu. Čakám na ďalší film a vety: ježišmária, ja som sa ti neozval, a tak sme si to dohovárali. Klasika.
Koho by mohol film Franta mimozemšťan osloviť? Komu je určený?
To je veľmi jednoduché – ľuďom, čo sa chcú zabaviť. Keď je pri filme napísané horor, ľudia by sa mali báť, keď je tam napísané komédia, tak by sa pri nej mali smiať a keď je niečo označené ako sci-fi komédia, ľudia by sa mali smiať a ešte by tam mali byť sci-fi prvky. To znamená, že náš film je určený ľuďom, čo sa chcú zasmiať a majú radi vesmír a českú dedinskú filozofiu.
Na akých filmoch sa zabávate vy? Čo vás naposledy pobavilo?
Mám rád herca Leslieho Nielsena z Bláznivých striel, takých amerických paródií. To si raz začas pozriem, lebo je to formálne dotiahnuté do dokonalosti a začal som ulietavať na tom, že študujem druhý plán. Je v tom skrytých strašne veľa odkazov, s ktorými si niekto dal kopec práce. Minule som rozkľúčoval nápisy za ním – zastavil som si film, napísal si to, zadal do Googlu a vyšli mi veľmi zaujímavé veci – rôzne čísla a šifry.
Nedávno som objavil krásu Paola Villaggia, to je taliansky herec, ktorý začiatkom 90. rokov nakrúcal céčkové a déčkové filmy ako Bláznivá komédia 1 a 2 alebo filmy o bojazlivom účtovníkovi Fantozzim, ktorého prenasleduje jeho všemocný šéf. Mám rád aj Fantomasa, Pierra Richarda a Sorrentina. Doteraz som videl asi všetky jeho filmy – nadchla ma Veľká nádhera aj Mladosť, tie sú perfektné. Čakám na každý jeho nový film.
