Foto: Gabriela Birošová
Výstava má provokatívny názov Treťotriedna civilizácia s podtitulom Od varovania (1970 – 1976) k agónii (2021 – 2023). Znamená to lekciu z histórie alebo pohľad na súčasnosť? Aký je ten váš? Ako sa vaše názory formovali?
Je vedecky dokázané, že najmenej tritisíc rokov sa v našej civilizácii vedome vraždí každý deň. Každý deň ľudia zomierajú násilnou smrťou. Podľa nášho letopočtu sme vstúpili už do 3. milénia – ale násilie, zabíjanie, zotročovanie, deštrukcia, sebapoškodzovanie sa nekončí. Naopak, vzrastá! Človek sa nerozvíja, nedokáže vytvoriť žiadnu „prvotriednu“ alebo aspoň „druhotriednu“ civilizáciu, hoci na to mal a má množstvo príležitostí. Koncom 60. rokov som sa dostal k materiálom Rímskeho klubu, ktorý vznikol v roku 1968. Veľmi ma ovplyvnil, pretože vedecky zdôvodnil, že ekológia nie je len „starosť o nejaké rastlinky okolo nás“, ale veda, ktorá má svoje zákonitosti. A ak ich nebudeme rešpektovať, tak ako civilizácia stroskotáme. Pomerne rýchlo som pochopil, že ekológiu a politiku nemôžeme oddeliť. Bohužiaľ, civilizáciu riadia politici.
Foto: Gabriela Birošová
Prečo bohužiaľ?
Potrebovali by sme, aby ju riadili múdri ľudia, ktorí vedia, čo treba robiť. Žijú medzi nami, ale o kľúčových otázkach prežitia nerozhodujú. Biznis je hegemón, ktorý zasahuje do všetkého. Väčšina zriadení podlieha generovaniu zisku – materiálneho a mocenského. Ak okamžitý zisk na úkor iných, na úkor nás všetkých, bude stáť nad všetkým, naša civilizácia nemá šancu!
Ekológiou a kozmológiou sa teda zaoberáte už vyše polstoročie. K čomu ste dospeli? A čo dnes Rímsky klub?
Keď v roku 1972 Rímsky klub vydal publikáciu Medze rastu (The Limits to Growth), tá obrátila svet naruby. Zhrnula do komplexnej štúdie poznatky 17 špičkových vedcov, dostala sa medzi širokú verejnosť a ohromne veľa ľudí si začalo uvedomovať, kam sa uberáme. 7. apríla 2024 uplynie 56 rokov od vzniku Rímskeho klubu, z dnešného pohľadu sa niektoré jeho prognózy nenaplnili, ale mnohé platia stopercentne. V niečom sa vedci v okruhu Rímskeho klubu mýlili, ale ich hlavná idea je ohromná. Podceňovanie Rímskeho klubu je smiešne.
A ekológovia sveta dodnes rešpektujú závery Rímskeho klubu, na rozdiel od viacerých politikov, ktorí ho zosmiešňujú. Environmentalisti vedia, ako sa dá civilizácia zachrániť, poznajú recepty, účinné prostriedky, „lieky“, ale, bohužiaľ, náš momentálny vývoj určujú tí, čo hľadajú obohatenie sa, čo smeruje k vojnám a násiliu. Vznikajú tak nové a nové vojny, ako dlhé roky pre nás nepredstaviteľná agresia, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine.
Foto: Gabriela Birošová
Ako vnímate, keď ľudia varovania označujú za strašenie?
Environmentalisti, ktorí robia predpovede do budúcnosti, nestrašia, ale varujú a navrhujú riešenia. Nestrašia ani umelci. Politici zneužívajú túto agendu, prezentujú vedcov pred verejnosťou ako alarmistov, strašiakov a podvodníkov. No keď sa naplní čas predpovedí ekológov, ukáže sa, že ich varovania boli dokonca poddimenzované a veľmi mierne oproti nadchádzajúcej skutočnosti, ktorá je zakaždým horšia, ako si ju predstavujeme.
Foto: Gabriela Birošová
Nedávna klimatická konferencia v Dubaji ma veľmi sklamala. Mali sa tam zhodnotiť Parížske dohody, ktoré hovorili o obmedzení výroby energie pomocou fosílnych palív a do roku 2030 sa mali úplne zastaviť vo svetovom meradle, čím by sa radikálne eliminoval výskyt CO2, množstvo metánu v našej atmosfére atď. Bohužiaľ, nie je to možné, pretože sa doteraz dosiahlo zníženie len o pol percenta, čo je katastrofa pre budúcnosť!
Vaše znepokojenie tlmočia už roky aj vaše diela. Ktoré sú najstaršie a ktoré najnovšie na tejto výstave? A kde všade vaše diela sú?
Podtitul výstavy Od varovania (1970 – 1976)… upozorňuje na moju tvorbu z prvej polovice 70. rokov. Na jednej zo štyroch stien je ukázané, k čomu som sa v tom čase vyjadroval. Ide o niekoľko ukážok zo závažných vecí z tohto obdobia, dnes už ikonických: Z mesta von (1970); Rezy civilizáciou (1972); Habitat? (1974); Habitat III.; dva x Výkričník (1974), ktoré sú súčasťou stálych zbierok viacerých svetovo uznávaných galérií. Napríklad originály diela Rezy civilizáciou sa nachádzajú v zbierke Institute of art Chicago v USA. Na zvyšných troch stenách ukazujem najnovšiu tvorbu z rokov 2021 – 2023.
Foto: Gabriela Birošová
Ako vás oslovujú témy?
Niektorí ľudia podliehajú akejsi oficiálnej angažovanosti a trendom, týka sa to takzvaných „tém“, ako bol donedávna covid a dnes už „všadeprítomné“ životné prostredie. No ja som v tvorbe v roku 2021 covid iba parafrázoval, popri pandémii som vnímal aj iné zásadné udalosti vo svete. 6. januára 2021 ma „nakopol“ útok na Kapitol vo Washingtone. Pri jeho komentovaní som paralelne cítil narastajúcu rozpínavosť vychádzajúcej temnej kremeľskej hviezdy na pozadí celosvetovej pandémie. Už od roku 2014, od ruskej okupácie Krymu a Donbasu, som sa nevedel zmieriť s tým, ako Putina prijímajú svetoví špičkoví politici. Mnohí umelci to cítili, ale politici ignorovali a vytesňovali, lebo všetko určoval biznis, a Rusi im ponúkali veľké príležitosti zarobiť a obohatiť sa. V období „po Kryme“ som sa započúval do Šostakovičovej Leningradskej symfónie (1941).
Foto: Gabriela Birošová
K čomu vás inšpirovala?
Inšpirovala ma k sérii expresívnych kresieb, objektov, grafík, koláží. Rekonštruoval som v nich proces, ako sa Kremeľ dopracoval k bratovražedným vojnám v podobe agresívnych, rozpínajúcich sa kremeľských hviezd, ktoré vo svojej podstate nikdy nemohli symbolizovať mier. Mnohí ukrajinskí a ruskí umelci dovtedy pracovali medzi Kyjevom a Moskvou, medzi Ukrajinou a Ruskom úplne spontánne. A teraz sa zabíjajú. Na aktuálnej výstave vychádzam z východísk, premyslených už v roku 2014.
Takže moje najnovšie diela sú tie, čo som dokončil 6. decembra 2023, priamo v deň otvorenia výstavy – Treťotriedna civilizácia (Stop?), Treťotriedna civilizácia (Výhľad), kde som použil spomínané čierne variácie na rozpínavosť kremeľskej hviezdy. Objekt Žltá s modrou: Vpred! zas vyjadruje moju solidaritu s ukrajinskými umelcami. Vo svojej tvorbe som sa roky hlásil k umelcom tzv. ruskej avantgardy, mnohí z nich pochádzali práve z územia Ukrajiny a stali sa obeťami stalinizmu. Vytvoril som preto variáciu na suprematistický kríž. Modrá postava človeka (mňa) nesie žltý kríž suprematizmu vzpriamene vpred! Je to pocta húževnatému boju Ukrajincov proti agresii, ktorú rozpútalo putinovské Rusko.
Foto: Gabriela Birošová
Výstava sa začala pred Vianocami a po sviatkoch pokračovala, sprevádzala diváka do nového roka. Ako vidíte vývoj v roku 2024 a čo si preň želáte?
Svojou výstavou naozaj chcem upozorniť na katastrofálnu súčasnosť, ktorá aj pre rok 2024 bude generovať víziu budúcnosti podmienenú záujmami biznisu a dobrého obchodu. V mene okamžitého zisku obetujeme to najdôležitejšie – budúcnosť civilizácie.
Tušíte, aká civilizácia bude nasledovať po treťotriednej? A kedy príde?
Po treťotriednej civilizácii nastúpi 4. cenová skupina. Podľa predpovedí vedcov, ktorí už roky volajú po radikálnej zmene správania ľudstva voči planéte a jej životnému prostrediu, po 50 až 80 rokoch sa stane toto prostredie pre človeka neobývateľným, lebo nič z toho nemeníme k lepšiemu, ale k horšiemu. Bohužiaľ, nemám pre nás nič povzbudzujúce. Povzbudzujúcim by bolo vymeniť všetky politické štruktúry v globálnom meradle, a to sa nedá. Svet si vybudoval model politickej moci, ktorý speje k sebazničeniu celej civilizácie. Ak nebudeme veriť vo víťazstvo Ukrajiny, ktorá vedie spravodlivú obrannú vojnu proti krvilačnému zločinnému Rusku, a nebudeme jej zo všetkých síl pomáhať, zakrátko si sily zla môžu podrobiť aj našu krajinu.
Ste známy rebelant, komu konkrétne adresujete kritiku teraz?
Musíme kritizovať veľmoci! Mám rád Američanov, pomáhali mi v dobe normalizácie, často som v USA vystavoval, mám tam syna aj vnuka. Ale keď v roku 2003 Spojené štáty napadli Irak, verejne som protestoval. Zaujímavé je, že tí, čo mi vtedy za moju kritiku USA nadávali, boli tí istí, čo ma pranierovali pre moje ekologické vízie a varovania. A po rokoch samotní Američania priznali, že dôvod, pre ktorý napadli Irak, nebol legitímny. O to väčšie právo mám dnes protestovať proti neľudskej zločinnej agresii Putinovho Ruska voči suverénnej Ukrajine. A musím o to viac kričať nielen proti Rusku, ale v prvom rade u nás na Slovensku aj proti všetkým obhajcom putinovskej krvilačnej politiky.
