Chcú, aby bolo prehľadnejšie, jednoduchšie a aby za rovnaké množstvo peňazí vznikalo viac filmov. Predstavitelia strany to oznámili včera na tlačovej konferencii v parlamente, po ktorej nasledovala výmena názorov s filmovými producentmi. Tí namietajú, že návrhy SaS sú neodborné a nevychádzajú zo znalosti audiovizuálneho prostredia na Slovensku ani v Európe.
Nezmysel z dielne SaS
„Naše prostredie, zákon o audiovízii a všetky súvisiace veci sú absolútne štandardné a sú v súlade s európskou legislatívou. To je veľmi dôležité, pretože sme na európskom trhu a málokto si uvedomuje, že slovenské filmy vznikajú v koprodukcii, vznikajú zo zdieľaných zdrojov z rôznych krajín. Len čo by takýto nezmysel, ako predkladá SaS, prešiel, totálne nás to diskvalifikuje a môžeme to zabaliť,“ reagovala pre Pravdu producentka Wanda Adamík Hrycová (Čiara). Spolu s kolegami ako Ľubica Orechovská, Michal Kollár, Ján Meliš, Katarína Kerekesová a ďalšími boli v parlamente, aby poslancov upozornili na to, že slovenská kinematografia sa konečne rozbehla a za posledné štyri roky vzniklo šesťdesiat filmov. Ak by politici neodborne zasiahli do systému fungujúceho v rámci európskych štandardov, pre domácu tvorbu by to mohlo mať nepekné následky.
Producentom neprekáža iba návrh na zrušenie podpory vývoja, ktorý napríklad pri animovanom filme môže trvať aj oveľa dlhšie ako následná produkcia diela, ale aj snaha o presun podpory RTVS do Audiovizuálneho fondu.
Predseda SaS Richard Sulík nevidí dôvod, prečo by mali filmári čerpať peniaze aj z RTVS, aj z Audiovizuálneho fondu. Podľa neho by objem peňazí mal zostať zachovaný, mali by sa však všetky presunúť do Audiovizuálneho fondu. Táto zmena je však podľa ľudí, ktorí vedia, ako vznikajú filmy, nezmyslom. „Je to, samozrejme, hlúposť, ktorá je absolútne neakceptovateľná. Verejnoprávny vysielateľ musí zo zákona podporovať nezávislú filmovú produkciu a aj v kontexte producenta nie je možné, aby preukazoval len jeden zdroj, lebo vtedy vyzerá ako amatér. Keď ste niekde v zahraničí, tak sa vás ako prvé opýtajú, či máte podporu televízneho vysielateľa. Nehovoriac o tom, že nie je úplne fér sústrediť sa iba na ten jeden zdroj, lebo ak sa nejaký projekt nepáči obom, prečo by nemohol mať podporu iba z jedného?“ uvažovala producentka Ľubica Orechovská (Učiteľka, Hmyz).
Ako z 50. rokov
Sulík počas tlačovej konferencie reagoval aj na slová poslanca Miroslava Číža (Smer-SD) o tom, že rozhodovať o peniazoch z Audiovizuálneho fondu by mali poslanci. „O všetkých verejných zdrojoch rozhodujú poslanci, priamo alebo nepriamo, ale vždy by mali rozhodovať tí, ktorí boli priamo volení, čiže s touto myšlienkou sa určite vieme stotožniť.“
Producentka Wanda Adamík Hrycová verí, že Sulík len prepočul otázku alebo nezachytil Čížove vyjadrenia. „To, čo povedal pán Číž, je v demokratickej spoločnosti absolútne neakceptovateľné, je to odsúdeniahodné, a keď som to čítala, naozaj som mala pocit, že sme v 50. rokoch,“ reagovala Hrycová.
Audiovizuálny fond vznikol počas pôsobenia ministra kultúry Marka Maďariča a jedným z dôvodov jeho vzniku bolo, aby sa prerozdeľovanie prostriedkov na audiovizuálnu tvorbu odpolitizovalo a zodpovedala zaň nezávislá verejnoprávna inštitúcia, teda fond. Vlani prilákali slovenské filmy do kín rekordný počet divákov – vyše 1,4 milióna.
Na vine je Generál
Poslanci SaS v novele zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorú predložili Renáta Kaščáková a Jozef Rajtár, navrhovali, aby fond od roku 2019 nepodporoval vývoj audiovizuálnych a kinematografických diel, ale až ich produkciu. Takisto by fond podľa nich nemal podporovať scenár diela a na realizáciu jedného projektu by mohol prispieť iba raz. V súčasnosti je systém nastavený tak, že fond môže prispieť na dielo vo viacerých fázach jeho vzniku, vždy však kontroluje, či filmári splnili podmienky pre jednotlivé časti podpory. Návrhom zákona reagovali pred dvoma týždňami poslanci na podozrenia o tom, že pripravovaný veľkofilm Generál o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi producenta Milana Stráňavu je podvodom. Snímka, ktorú stotisícovými sumami podporili fond aj RTVS, sa ešte nezačala nakrúcať. Producent Stráňava reagoval vtedy pre Pravdu s tým, že za sklz môže výmena na poste režiséra a nakrúcať sa začne v júli.
Postup poslancov, ktorých na stretnutí s novinármi obhajoval dokumentarista a spoluproducent filmov Zuzany Piussi Maroš Berák, nahneval mnohé filmárske organizácie. Podľa nich ak existujú podozrenia, treba konať, nie však tak, že pre individuálne pochybenia sa bude neodborne meniť celý systém a očierňovať celá filmárska obec. Proti návrhu Kaščákovej a Rajtára, na margo ktorého padali prívlastky ako nekompetentný či priamo likvidačný, sa ostro ozval nielen Audiovizuálny fond, ale aj Slovenský filmový ústav, Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia nezávislých producentov, Asociácia producentov animovaného filmu, únia distribútorov, Združenie prevádzkovateľov kín či predstavitelia filmových festivalov.
Filmári sú podľa vlastných slov prístupní diskusii, zaráža ich iba postup poslancov, ktorí najskôr prídu s nezmyselnými zmenami a až potom idú o nich diskutovať. „Najväčší problém vidím v tom, že na Slovensku sa stáva pravidlom, že veci sa riešia neodborne. Novela zákona o Audiovizuálnom fonde sa predkladá bez toho, aby ju niekto konzultoval s odbornou verejnosťou, so stavovskými asociáciami a s ľuďmi, ktorí filmy reálne vyrábajú. Takéto nekompetentné zásahy, ktoré, ako verím, sú nevedomé a necielené, by mohli pochovať celý slovenský film, ktorý konečne po dvadsiatich rokoch vstáva z popola,“ povedala Wanda Adamík Hrycová.
