Ochotník počas protektorátu
Otakar Brousek st. bol univerzálnym hercom, ktorý počas svojej dlhej a plodnej kariéry stvárnil viac ako 200 rolí. Vynikal akousi sofistikovanou vznešenosťou, ktorá ho predurčovala na stvárnenie štátnikov či intelektuálov. Dokonalý rečový prejav, za ktorý vraj vďačil tomu, že sa u nich doma zvykla nahlas čítať literárna klasika, mu zase otvoril cestu k bohatej dabingovej a recitátorskej kariére.
Už v 40. rokoch začal účinkovať vo filmoch, jeho domovom však bolo predovšetkým javisko. Prvé skúsenosti na ňom naberal ešte ako ochotník za čias protektorátu, keď podľa jeho vlastných slov „nemal nič lepšie na práci“. Po úspešnom skončení gymnázia túžil získať vzdelanie aj na konzervatóriu, ale nacisti školu uzatvorili, a tak si Brousek k milovanému divadlu musel hľadať iné cestičky. V roku 1945 získava angažmán v divadle v Kladne, pôsobí tu nielen ako herec, ale aj v pozícii inšpicienta, teda asistenta réžie. „Už v prvej inscenácii v Kladne som hral hneď tri postavy,“ zaspomínal si na svoje začiatky pred deviatimi rokmi v rozhovore s Markom Ebenom v relácii Na plavárni.
Zvažoval, že prestane hrať
Čoskoro po odchode z Kladna prežil svoju najväčšiu hereckú krízu, keď počas jedinej sezóny v smíchovskom Realistickom divadle zvažoval, že sa vysnenej profesie celkom vzdá. „Cítil som, že nevyhovujem a ani nie som schopný, že nedokážem prežívať,“ komentoval svoje angažmán v divadle, ktoré sa preslávilo dôsledným dodržiavaním Stanislavského metódy a zákazom používania naučených textov. Úspešné herecké roky strávil Brousek v Štúdiu Národného divadla, ale predovšetkým v Divadle na Vinohradoch, kde pôsobil v rokoch 1959 až 1990 a hosťoval tu aj v neskorších rokoch, keď už bol oficiálne v hereckom dôchodku. K mnohým nezabudnuteľným úlohám jeho divadelnej kariéry patria roly Bruta, ale aj Caesara v Juliovi Caesarovi či Johna Proctora v Čarodejniciach zo Salemu.
Dôležitou súčasťou Brouskovej kariéry boli aj filmy – objavil sa v desiatkach titulov vrátane snímok Malý partizán (1950), Zde jsou lvi (1958), Tajomstvo zlatého Budhu (1973), Spanilá jízda (1963), Svadby pána Voka (1970), Báječná léta pod psa (1977) Človek proti skaze (1989) či Anjelská tvár (2002). Stvárnil tiež mnoho seriálových postáv, napríklad aj v tituloch F. L. Věk (1970), 30 prípadov majora Zemana (1974), Sanitka (1984), Rodáci (1988) či Zdivočelá země (1997).
Talent sa v rodine dedí
Počas svojej kariéry spolupracoval s mnohými významnými filmármi aj divadelníkmi, sám s veľkou úctou spomínal na Martina Friča, ktorý ho obsadil do rozprávky Dařbuján a Pandrhola (1959), alebo na Vlastu Buriana – toho považoval za génia aj enfant terrible v jednej osobe. Rodičia Otakara Brouska st. k múzickým umeniam neinklinovali, jeho nadšenie a talent pre herectvo sa už v rodine ďalej podľa všetkého dedí. Syn zosnulého Otakar Brousek mladší je taktiež známym hercom, rovnako ako dcéra Jaroslava Brousková a vnuk Ondřej Brousek, ktorý je zároveň aj stálym členom hudobnej formácie Monkey Business. Jeho druhou manželkou bola baletka a herečka Luka Rubanovičová. Hoci pôsobil veľmi priateľsky a otvorene, svoje súkromie si Otakar Brousek st. vždy dôsledne strážil.
