Nejde však o žiadnu vypočítavosť ani narýchlo realizované obohatenie repertoára. Dlho plánovaná inscenácia režiséra Mariána Amslera prináša viac ako iba "lákavý“ názov. Oveľa viac.
Láska neopätovaná, láska nežiaduca, láska na predaj
Keď v roku 1993 Sławomir Mrożek písal túto vynikajúcu hru, nemohol tušiť, čo sa stane o dve desaťročia. Alebo mohol? Napokon, ruská záľuba v zaberaní cudzích území z neho spravila emigranta a nežiaduceho autora. Nech je akokoľvek, v súčasnej situácií vyznieva uvedenie Lásky na Kryme ešte pálčivejšie.
V prvej časti sú postavy a dej situované do horúceho leta roku 1910. V penzióne Nice hostia oddychujú, každý z nich priam čechovovsky miluje toho nesprávneho, pri samovare sa medzi rečou spomenie, že sestry Prozorovové niekam odišli a kňažná Ranevská predáva Višňový sad. Keď sa v závere prvej časti zjaví sám Lenin, nič nenasvedčuje tomu, že časy potemnejú.
V druhej časti, odohrávajúcej sa v roku 1928, sa však žiarivá biela zmení na sivú, návštevníci rekreačného strediska Červenogvardejec sú šikanovaní hrubým personálom, špehujú sa a navzájom sa udáva. Z lásky sa stáva buržoázny prežitok. Posledná časť zobrazuje drsnú súčasnosť, v ktorej majú hlavné slovo päste, zbrane a peniaze. Všetko je na predaj. Aj láska. Pravda, ak sa neštítite zdrogovaných prostitútok.
Absurdne a pravdivo
Pri vzniku inscenácie sa zišla priam ideálna konštelácia tvorcov. Režisér Marián Amsler už neraz dokázal, že sa nielen rád pohráva s parafrázami Čechova, ale aj to, že jeho inscenácie sú bohaté a vrstevnaté diela. Láska na Kryme to potvrdzuje. Absurdná komika nikdy neskĺzne do zbytočného preháňania, naopak, aj v najbizarnejších situáciách dokáže udržať realitu. Výsledkom je réžia s výborne budovanými a vypointovanými vtipmi, ktorá využíva herecký potenciál súboru aj vysokú výtvarnosť. Nemalú úlohu, samozrejme, zohráva scéna Pavla Boráka a kostýmy Marije Havran. Nedá sa však nespomenúť kolísajúci temporytmus, ktorý sa pochopiteľne podpísal aj pod divácku pozornosť.
Herci vedú postavy jednotlivými obdobiami, vyvíjajú ich a prispôsobujú dobe, no stále v nich ponechávajú ich základnú črtu. Výborné a vyrovnané výkony podávajú všetky generácie súboru. Väčší priestor síce majú Zuzana Konečná a Zuzana Porubjaková ako dva odlišné typy mladých žien: rozmarná umelkyňa Lily a obetavá učiteľka, no Zuzana Kronerová vie výborne využiť aj menšiu postavu slúžky Anastázie. To isté platí aj pri postavách nejasnej persóny Ivana Zachendrinského v podaní Petra Šimuna a železničného inžiniera Wolfa v podaní Mariana Miezgu.
Láska na Kryme je vydarená inscenácia. Neponúkne síce riešenie krymskej krízy, to asi nie je v silách žiadneho divadla. Ukáže však, čím všetkým si v 20. storočí prešla úbohá láska na Kryme aj všade inde. Nuž áno, bola to absurdne smutná cesta.
Hodnotenie Pravdy: 4/5
Sławomir Mrożek: Láska na Kryme / réžia: Marián Amsler / scéna: Pavel Borák / kostýmy: Marija Havran / hudba Slavo Solovic / hrajú: Juraj Kemka, Zuzana Porubjaková, Peter Šimun, Marián Miezga, Zuzana Konečná, Zuzana Kronerová a ďalší / premiéra 15. a 16. apríla 2014 v Divadle Astorka Korzo '90