Teraz ju spôsobil režijný koncept Petra Gábora a jeden z dvojice protagonistov. Činoherný šéf z Ostravy si v ostatnom čase rád meria sily s operou. V rodnej vlasti mu to raz vyjde (banskobystrický Macbeth), inokedy nie. Inscenátori cítili potrebu zbaviť dielo naftalínu či dobových parochní a priblížiť známy príbeh súčasnému divákovi. Môže byť. Manon sa dá postaviť aj v zrkadle dneška. Kardinálny problém teda nie je či posúvať (Gábor so svojím tímom ho však sotva presadili do prítomnosti), ale čím zvolený terén pokryť. Ako sa naladiť na hudobnú poetiku predlohy, vyprofilovať postavy, akými výrazovými prostriedkami narábať.
Konflikt nastal už pri zamontovaní zvukových efektov pred každé zo štyroch dejstiev. Nielenže nedotvárali atmosféru, ale devastovali celok. Gábor šliapol vedľa už pri prerobení úvodného dejstva na "divadlo na divadle“, akoby nadväzujúce na Leoncavallových o osem mesiacov starších Komediantov. Výstrel naslepo. Druhému dejstvu chýbali vypracované mizanscény, tretie v závere zlyhávalo na bezmocnosti tenoristu a posledné pôsobilo ako defilé všetkých nadbytočných javiskových prvkov, "obohatené“ o prízraky smrti. Ústredná dvojica sa pritom ocitne na holej púšti. Niet východiska, ani kvapky vody.
Celkový premiérový dojem nedokázalo ovplyvniť ani hudobné naštudovanie Mariána Lejavu. O jeho koncepcii by sa z hľadiska voľby temp, kontrastov a miery emócií dalo diskutovať. Z princípu však mal odmietnuť zvukové predely a vybrať si tenoristu, ktorý kľúčový part Des Grieuxa vyspieva. Akékoľvek naštudovanie Pucciniho Manon garantuje dvojica protagonistov. Janette Zsigová sa v titulnej postave dostala na hranicu svojich možností. Vložila do nej pôsobivo sfarbený sopránový materiál, no exponované dramatické polohy už nedokázala vygradovať.
Úplným zlyhaním skončil košický "objav“ z Talianska, Marco de Carolis ako Des Grieux. Tmavá barytónová stredná poloha je málo platná, keď spevák neponúkne jedinú žiarivú, plnohodnotnú výšku. A pucciniovský tenor bez nich zákonite zdevalvuje celý večer. Zmárnený večer. Resumé o to bolestnejšie, že z dôvodov údajného krátenia dotácií ostala Manon Lescaut jediným skutočným operným prírastkom aktuálnej sezóny.
Giacomo Puccini: Manon Lescaut / dirigent: Marián Lejava / réžia: Peter Gábor / scéna: Jaroslav Valek / kostýmy: Marija Havran / zbormajster: Lukáš Kozubík / Premiéra v opere ŠD Košice 13. marca 2015