Recenzia: Na slepačích krídlach - vzletná inscenácia o pristrihnutých krídlach

Pokrokové jedy a balíky z cudziny

Hoci je rozprávačkou románu dievčatko, nejde o vyslovene detský príbeh. Jana vyrastá v päťdesiatych rokoch a politická propaganda ovplyvňuje aj jej život. Chce byť pionierkou, obdivuje jablká ošetrené pokrokovými jedmi a sníva o tom, že je dcérou hrdinov, ktorí položili život za vlasť. V skutočnosti však jej rodina chodí každú nedeľu do kostola, z cudziny dostáva balíky s krásnymi šatami a na vodcu má iný názor ako súdružka učiteľka. Jedného dňa Janina mama zmizne. Nesmie sa o nej hovoriť a v živote malého dievčatka zostane prázdno, ktoré sa aspoň čiastočne snaží vyplniť spomienkami a predstavami.

Autorka divadelnej adaptácie a režisérka inscenácie Katarína Aulitisová chápe, že hrdinka žije v dvoch svetoch. Prvým je sivý svet komunistickej propagandy, ktorý Jana detskými očami vníma ako dokonalý. Druhým je svet rodiny a farebných spomienok na mamu. Aulitisová túto rozpoltenosť povyšuje na jeden z princípov inscenácie a postavu Jany necháva hrať súčasne dve herečky.

Jazmína Piktorová a Anna Čonková sú typovo podobné a herecky veľmi zohraté. Keď treba, hovoria jednými ústami, inokedy si skáču do reči, navzájom sa opravujú a hrešia a často vedú dialóg. Nezanedbateľné je aj ich fyzické herectvo, ktoré v presne nacvičených a pritom hravo pôsobiacich kreáciách diváka často prekvapí a pobaví. Výrazné sú aj výkony Petra Pavlíka ako otravného brata a Miriam Kalinkovej ako zapálenej súdružky učiteľky. Aj herci a herečky, ktorí hrajú menšie, zborové a bábkové party, pôsobia zohrane a inscenácia tak aj napriek množstvu poctivo vydrilovaného konania pôsobí hravo a ľahko.

Bábkarská inscenácia bez bábok

Režisérka Katarína Aulitisová využíva postupy bábkového divadla v kreatívnej práci s predmetmi. Otravná hračka klik-klak sa v príhodnej chvíli významovo zmení na časť bratovho tela, ktorú hrdinka bolestivo kopne. Učiteľka chodí v topánkach, ktoré sú zároveň podstavcom sochy. Nájdu sa však aj menej príjemné obrazy. Visiace kabáty jasne odkazujú na obete politických procesov.

Aj detského diváka považuje režisérka za seberovného a nezaťažuje inscenáciu mentorským vysvetľovaním. Politické a historické fakty predkladá priamo a zmysluplne. Aj to je jeden z dôvodov, prečo inscenáciu bezpochyby ocenia aj starší diváci. Na slepačích krídlach je hravá, očarujúca inscenácia s jasným posolstvom, ktorú by malo vidieť čo najviac detí aj dospelých.