Šesťdňový kolotoč uvedie na štyroch javiskách 16 predstavení divadiel zo siedmich krajín, aj viac ako šesť desiatok podujatí v rámci sprievodného programu.
Hovorí sa, že diváci si chcú v hľadisku oddýchnuť a zabaviť sa, prečo teda festival reflektuje vážne témy?
Zoberiem si na pomoc výraz maďarských divadelníkov, ktorí majú pre istý typ produkcie názov wellness divadlo. Čo je celkom pejoratívny pojem. Nielen tam totiž zaznamenali, že ako reakcia na to, čo sa deje v živote a politike, na komplikovanú situáciu jednotlivca v dnešnej spoločnosti, vzniká umenie, resp. divadlo, ktorého cieľom je priniesť zábavu, oddych a relax. Festival by mal byť o krok, dva vpredu. Mal by prinášať témy, ktoré možno nie sú celkom nové, ale sú závažné. Nielen na ne upozorniť, ale hlavne prezentovať ich nezvyčajnými výrazovými prostriedkami tak, aby zaujali. V každej krajine je mainstream, možno povedať, že čím väčšia kultúra, tým väčší gýč dokáže vygenerovať. Divadelná Nitra sa snaží zbierať smotánku, inscenácie, ktoré sú vysoko menšinové, ale napriek efemérnosti divadla ich výpoveď pretrváva.
Tvorcovia inscenácií, ktoré priveziete, vyjadrujú svoj názor, angažujú sa. Slovo angažovaný však obsahuje pachuť normalizácie.
Je načase, aby sme sa zbavili vlastných mentálnych hendikepov. Aby sme resuscitovali pojmy angažované alebo politické divadlo, ktorým sa jednoducho vyhýbame. V súčasnom spoločenskom priestore je toľko negatívnych emócií, že ľudia majú averziu dokonca aj na pojmy. Divadlo je tu a teraz a myslím si, že je povinné veľmi rýchlo reagovať na isté veci. Keď človek ide do veľkých kultúr – Nemecka, Ruska alebo Poľska, vidí veľké a nesmierne angažované inscenácie. Treba len oprášiť zmysel tohto slova. Angažované sú predstavenia, ktoré sa vzťahujú na človeka, ktorých tvorcovia sú zaangažovaní a vyjadrujú jasný postoj k aktuálnym sociálno-politickým témam. S týmto kľúčom sme aj inscenácie na festival vyberali.
Tohtoročné motto Óda na radosť? si má vyložiť každý pre seba. Ako si ho interpretujete vy?
Otáznik nad názvom európskej hymny kladie otázku, o čo sa vlastne Európa snaží. Chcem zdôrazniť, že nehovoríme o Európskej únii, ale o európskych hodnotách, ktoré sama Európa celé stáročia spochybňuje. Na jednej strane kresťanstvo, na druhej inkvizícia. Na jednej strane obrovský kultúrny potenciál, veľké osobnosti vedy, kultúry, myslenia, umenia, náboženstva, na druhej imperializmus, vnucovanie svojho systému a politickej moci iným krajinám. Počnúc Európou končiac celým svetom až po obrovské svetové vojny, ktoré vygenerovala a zatiahla do nich celý svet. Podiel Európy na tom, čo sa v súčasnosti odohráva, je zakliaty v minulosti. Aké sú dôsledky toho v súčasnosti a aká bude budúcnosť? Práve o tomto prebieha diskurz vo verejnom priestore v európskych krajinách aj na Slovensku. O dôsledkoch minulosti a výzvach, ktorým Európa čelí v súčasnosti, sa sporia politológovia aj sociológovia. Na túto tému budeme mať na festivale aj teoretické podujatia, aj diskusie s občanmi. A reflektujú ju aj tvorcovia inscenácií, v každej z nich možno tento problém identifikovať.
Jubilejný 25. ročník festivalu je aj príležitosťou na poohliadnutie. Aká bola cesta Divadelnej Nitry?
Veľmi výnimočná a veľmi dramatická. Plná veľkých úspechov, radosti a eufórie z toho, čo sa podarilo a zároveň aj veľkých prepadov a ťažkého boja o existenciu. Naozaj je ťažké vysvetliť organizátorom festivalov v zahraničí, že Divadelná Nitra doteraz bujuje o svoju existenciu, priam o svoje miesto na Slovensku.
Čo nevedia pochopiť?
Máme už istý kredit. Keď povieme, že chceme také alebo onaké divadlo, akokoľvek prestížny súbor k nám príde hosťovať, pokiaľ ho vieme zaplatiť. Nie je to obchod, ale kultúrna výmena. Ak sa porovnávame s inými festivalmi, napríklad s Wiener Festwochen alebo Avignonom – ospravedlňujem sa za porovnanie, oproti nim sme malý Dávid – tie majú v povedomí svojho prostredia pevné miesto. Aj oni sa musia snažiť prinášať dobré veci, tvorivé impulzy, mať všetko dobre zorganizované. Hovorím o elementárnom vedomí, či festival ako Divadelná Nitra je potrebný, alebo nie. Otázku si človek kladie vždy v momente, akonáhle sa podmienky menia tak dramaticky, až to siaha na samotnú existenciu medzinárodného podujatia.
Myslíte na roky, keď mal festival obrovské finančné problémy a hrozilo, že vôbec nebude?
Za tých 25 rokov sa podmienky niekoľkokrát zmenili a dodnes nie je boj o našu existenciu vyhratý. Tento neštandard sa vysvetľuje veľmi ťažko v zahraničí i doma. Zvykli sme si, že kultúrne inštitúcie majú zaistenú základnú existenciu. Nikto však nevenuje pozornosť neštátnej kultúre, ktorej súčasťou je aj Divadelná Nitra. Ideme z roka na rok, od grantu ku grantu. Keď získame väčší, môžeme si dovoliť viac, keď získame menší, môžeme si dovoliť menej. Pozícia neštátnej kultúry sa zhoršuje. A myslím si, že sa aj trochu nečestne kalkuluje s tým, že ľudia, hoci unavení a vyčerpaní, sú proste takí oddaní svojej veci, že budú robiť aj za málo.