„Zaujímavý typ je herec Elo Romančík. Kým v repertoári iných hercov ,kladné‘ postavy sú v tieni tých zápornejších či rozpornejších, ba často sú iba tieňmi v tvorbe väčšiny hercov, u Romančíka sú krištáľoví hrdinovia najživšou a najvýraznejšou zložkou jeho hereckej bibliografie. On tie inými obchádzané postavy urobil príťažlivými, očividne mu neboli na príťaž. U Romančíka však zostali v pozadí a tieni postavy tienisté, zlosynovia a intrigáni,“ zosumarizoval v roku 1982 hereckú kariéru Romančíka divadelný historik Ladislav Čavojský.
Na zlé zabúdal
„Človek si skutočne pamätá skôr to dobré, a zlé zabudne. Iba tak sa dá vlastne pokojne žiť. Nie som však až taký optimista ako vyzerám a aj moje spomienky sú neraz naplnené horkosťou. Viac ma však znepokojuje prítomnosť. Na čo budú spomínať dnešní mladí v dobrom, keď sa takmer nič radostné nedeje? Každý deň sa dozvedáme niečo zlé, je už toho presila. Napríklad ma veľmi mrzia informácie o tom, že naši úradníci a verejní činitelia patria podľa svetových štatistík medzi najskorumpovanejších. To je teda hanba,“ povedal v rozhovore pre Pravdu v roku 1999 Romančík, ktorý mal sám skúsenosti s politikou. Po druhej svetovej vojne sa iba ako 23-ročný stal predsedom Miestneho národného výboru v liptovskej obci Podtureň a neskôr, v 50. rokoch, bol krátko aj poslancom Národného zhromaždenia. Prednosť však dostalo herectvo.
Romančíkov otec bol Moravan, matka Slovenka. Po nej zdedil aj priezvisko a vždy sa cítil Slovákom. Po otcovi, nadšenom ochotníkovi, však zdedil herecký talent.
Profesionálnu kariéru začínal v divadle v Martine, kde strávil 11 rokov. Práve tu sa s ním stretla aj herečka Mária Kráľovičová. "V Martine som sa, rovnako ako on, ,narodila‘ ako herečka. Elo Romančík bol mojím prvým milencom na doskách, ktoré znamenajú svet. Bolo to v roku 1945, teda pred 67 rokmi,“ zaspomínala si pre Pravdu. "Bol to fantastický, charakterný človek, výborný herec a krásny chlap, Jánošík. Z Martina som do Bratislavy odišla skôr, on prišiel až niekoľko rokov po mne, a opäť sme sa stretávali na javisku, ale už nie ako milenci. Bol mi bratom, manželom, ale aj starým otcom.“
Kráľovičová a Romančík sa zbláznili
Romančík a Kráľovičová boli prvými slovenskými televíznymi hercami. Spoločne účinkovali v historicky prvej slovenskej inscenácii Dovidenia, Lucienne!, ktorú 15. mája 1957 v réžii Jána Roháča odvysielali naživo z bratislavského štúdia Československej televízie. "Kolegovia vtedy hovorili: Kráľovičová a Romančík sa zbláznili! Pre jeden jediný raz naštudujú celú hru. Išlo to naživo, v kuse, nie ako dnes, keď veci idú zo záznamu a keď sa pri nakrúcaní potknete, alebo sa niečo stane, tak sa to dá napraviť. Bolo to však úžasné,“ zaspomínala si Kráľovičová.
Romančík neskôr účinkoval v mnohých ďalších televíznych filmoch a inscenáciách, v čase uvedenia Dovidenia, Lucienne mal už aj filmové skúsenosti v snímkach ako Boj sa skončí zajtra (1951), Rodná zem (1953), Pole neorané (1953) či Previerka lásky (1956). „Pre nás, vtedy mladých hercov, bol film čosi atraktívne a spojené s novým, nepoznaným. Filmové herectvo bolo pre nás zahalené tajomstvom,“ povedal v roku 1986 v rozhovore pre Život. Keď sa ho pýtali, za ktorú zo svojich postáv by si udelil pomyselného Oscara, odpovedal: „Je to zvláštne. Zahral som si v mnohých filmoch a nenachádzam úplné uspokojenie Azda je to aj dobre. Možno sa stotožňujem najviac s postavou, ktorú som hral vo filme Kapitán Dabač alebo v českom filme Kladivo na čarodejnice.“
V tom čase mal už Romančík za sebou aj úlohu v adaptácii románu Ladislava Balleka Pomocník (1982) v réžii Zora Záhona. Stvárnil v nej jednu zo svojich najvýraznejších filmových postáv, mäsiara Štefana Riečana, ktorého jeho nepoctivý pomocník pripraví o všetko. Nakrúcanie filmu nebolo celkom jednoduché. Romančíkovu ženu aj pomocníka, ktorý ju neskôr zvedie, hrali maďarskí herci. „Hovorili po maďarsky a mne nezostávalo nič iné, len sa naučiť konce replík, aby som im neskákal do reči,“ prezradil v roku 1982 v rozhovore pre Slovenku.
Jánošík, Othello aj Jan Hus
Romančíkovou srdcovou záležitosťou však bolo divadlo. Z Martina, kde stvárnil napríklad Jánošíka v rovnomennej hre Jiřího Mahena, ale tiež Othella či Jana Husa, prešiel v roku 1956 do Činohry Slovenského národného divadla. Na jeho doskách stvárnil desiatky postáv a na prvej scéne pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2002.
Medzi najúspešnejšie inscenácie, v ktorých účinkoval, patril muzikál Na skle maľované. SND ho vo svojom repertoári malo tri desaťročia a podľa niektorých zdrojov boli Michal Dočolomanský v úlohe Jánošíka a Elo Romančík v úlohe Dodávača jedinými hercami, ktorí absolvovali všetkých vyše 600 repríz. „Počas tých 25 rokov som nevynechal ani jedno jediné predstavenie a veru veľakrát som hral i s chrípkou. Vždy, a v súčasnosti zvlášť, je pre mňa toto predstavenie priam liekom. Pozdvihne mi náladu, prinúti ma zmobilizovať všetky sily, akosi pookrejem a len čo zaznie muzika, akoby mi aj rokov ubudlo,“ povedal v roku 1999 týždenníku Markíza pri príležitosti 555. reprízy predstavenia vtedy 76-ročný herec.
Divadlo bolo pre neho prvoradé. „Meradlom hereckej práce bolo, je a bude divadlo. Aj keby tá televízia k tomu, že je farebná, pribrala ešte trojrozmerný obraz. Pretože práve v divadle výkon vzniká s každou reprízou,“ povedal herec Mladému světu koncom 70. rokov.
Herectvo má podľa Romančíka v sebe jeden paradox – zdravé sebavedomie sa v ňom musí kĺbiť so skromnosťou a pokorou. Hereckú pokoru videl rovnako ako slávny ruský divadelník Stanislavskij – herec musí vidieť umenie v sebe, nie seba v umení. „Cítim nervozitu tvorcov, ktorí sa snažia za každú cenu upútať a upozorniť na seba. To – za každú cenu – je to desivé. Musí to byť hlasné, a skutočné umenie je niekedy práve veľmi tiché.“
Posledná rozlúčka s Elom Romančíkom bude v historickej budove SND v pondelok 15. októbra o 11. h. Podľa Romančíkovho želania na nej bude recitovať Štefan Bučko, spievať František Zvarík a zaznie aj pieseň My Way.
Romančíka si pripomenie aj RTVS. Okrem toho, že televízia v deň jeho úmrtia zaradila mimoriadne do programu film Pomocník, v nedeľu o 16.50 h na Dvojke odvysiela mimoriadne aj televízny film Pavla Haspru Meridián v hlavných úlohách s Romančíkom, Evou Krížikovou a Dušanom Tarageľom. Viacerými príspevkami si Romančíka uctil aj Slovenský rozhlas, ktorý herca pripomenie aj o pár dní neskôr. Rádio Devín odvysiela 17. októbra o 18.30 h pásmo z cyklu Ľudia, fakty, udalosti venované Elovi Romančíkovi a 20. októbra o 17. h uvedie fíčer Táne Kusej Surge et ambula (Vstaň a choď), jednu z posledných hereckých prác Ela Romančíka pre Slovenský rozhlas.
