Aj posledný z ruských romantických bardov – Sergej Rachmaninov – bol výborný klavirista. Prvé lekcie hry na kráľovskom nástroji mu začala dávať matka, keď mal štyri roky. Mladého muža, ktorý sa mal stať dôstojníkom, zlákala napokon múza hudby. Skladateľ, ktorý vynikal živelnou hudobnosťou a obdivuhodnou pamäťou (po jedinom počutí novej Glazunovovej symfónie ju vraj dokázal vzápätí celú zahrať!), zložil pre svoj obľúbený nástroj päť koncertov.
Mal len dvadsaťosem, keď skomponoval Koncert pre klavír a orchester č. 2 c mol. Skladba, ktorá patrila k Rachmaninovým najobľúbenejším, si melodickou poéziou aj virtuóznou štylizáciou klavírneho partu rýchlo získala interpretov aj publikum. Denis Matsuev prichádza s vlastnou interpretáciou. Napokon, Rachmaninove diela sa v jeho repertoári objavujú často. Pred tromi rokmi napríklad nahral práve jeho Druhý klavírny koncert s Newyorskou filharmóniou.
Na BHS vystúpi s Tatarským národným symfonickým orchestrom (2. decembra). Novú kapitolu v histórii hudobného telesa, ktoré vzniklo v Kazani v druhej polovici šesťdesiatych rokov, začal formovať Alexander Sladkovsky. Impulzívny ruský dirigent sa v roku 2010 stal jeho umeleckým riaditeľom a šéfdirigentom. Podľa časopisu Musical Life Magazine je autorom jedinečného a pútavého príbehu o znovuvytvorení orchestra, ktorý sa dnes radí medzi špičku interpretačného umenia.
Pre medzinárodnú hudobnú scénu je Alexander Sladkovsky „aristokratom novej ruskej generácie dirigentov“. Živelnosťou, úprimnosťou, hĺbkou, priamočiarosťou a nákazlivou energiou svojej interpretácie uchvacuje publikum kdekoľvek na svete.