Zo 745 celovečerných filmov, ktoré sa vlani v Číne nakrútili, sa do kín dostalo len 315, teda 42 percent. Toto číslo posúva Čínu ďaleko za USA, kde sa do kín dostali takmer tri štvrtiny z 818 celovečerných filmov nakrútených v roku 2011. Vyplýva to z posledných štatistík filmového zväzu Motion Picture Association of America (MPAA).
Správa prichádza v čase, keď sa zdá, že čínskemu filmovému priemyslu všetko hrá do kariet. Čína pred časom predbehla Japonsko a stala sa po USA druhým najväčším filmovým trhom na svete. Nedávne úspechy domácich filmov – komédie Stratený v Thajsku a akčnej fantasy komédie Cesta na Západ: Víťazstvo nad démonmi, ktoré oba tento rok prekonali kasové rekordy, vyvolali v krajine optimistické nádeje, že by miestni filmári mohli konečne prelomiť dominanciu Hollywoodu na trhu.
Ale skutočnosť, že sa veľa nakrútených filmov vôbec nedostane do kín, je pripomienkou obmedzení, ktoré čínsky filmový priemysel stále má, myslia si analytici. Medzi najzásadnejšie z nich patrí nedostatok filmových plátien, uviedol odborník Entgroup Kady Yang. „Kapacita čínskych kín je veľmi obmedzená a ich programy filmov napnuté,“ povedal. V Číne je 3680 kín s celkovým počtom 13 118 premietacích plátien. V USA ich je trojnásobok tohto počtu, uvádza MPAA.
Nejde však len o holý počet kín, myslí si známy filmový kritik Raymond Zhou. Časť viny podľa neho padá aj na štátom financované propagandistické filmy, ktoré iné snímky vytláčajú z plátien. „Miestne vlády sú schopné minúť päť miliónov jüanov (asi 628-tisíc eur) na natočenie propagandistických filmov, napríklad vzdanie pocty cnostným ľuďom alebo ocenenie dobrej práce,“ povedal Zhou.
Medzi všeobecne najmenej obľúbené filmy nedávnej čínskej kinematografickej histórie patria dva na štátnu objednávku nakrútené, hviezdami prešpikované propagandistické eposy – z roku 2009 Založenie republiky a o dva roky neskôr nakrútený film Začiatok veľkého obrodenia. Oba dlhý čas blokovali plátna kín po celej krajine.
