Rybníček stál na čele verejnoprávnej televízie tri a pol roka. Za ten čas prepustil takmer 1 200 zamestnancov, čo je viac ako polovica. Vďaka finančnej pomoci od vlády vo výške trištvrte miliardy korún splatil staré dlhy a vďaka zvýšeniu koncesionárskych poplatkov zo 75 na 100 korún zaviedol vyrovnané hospodárenie.
Novým štýlom riadenia si Rybníček získal mnohých priaznivcov aj odporcov. Viacerí mediálni odborníci pripúšťajú, že odchádzajúci riaditeľ urobil v televízii dobré aj zlé kroky.
„Rybníček dosiahol ekonomický úspech, ale utŕžil programovú prehru,“ zhodnotil nový minister kultúry a bývalý člen Rady STV Marek Maďarič. Podľa neho vedenie televízie sa od roku 2003 uberá extrémnou cestou ekonomického uvažovania, čoho výsledkom je dlhodobý úpadok pôvodnej filmovej a dramatickej tvorby, spravodajstva a vzdelávacích a detských programov. „Keby bol Rybníček otvorenejší ku kritickým názorom, ktoré chceli riešiť problémy v televízii inak, bol by úspešnejším riaditeľom,“ dodal Maďarič.
Zanedbaná digitalizácia
Predseda Rady STV Miroslav Kollár uviedol, že Rybníček splnil takmer všetky zámery, s ktorými do televízie v roku 2003 nastupoval. „Podarilo sa mu znížiť prezamestnanosť, zmeniť organizačnú štruktúru, zmodernizovať informačné systémy a odstrániť technologické zaostávanie STV za ostatnými televíziami,“ vymenoval niekoľko príkladov.
Na druhej strane Kollár pripustil nedostatky v komunikácii medzi vedením televízie a zamestnancami. Podľa neho Rybníček pochybil aj pri niektorých programových rozhodnutiach a zanedbal prípravu STV na digitálne vysielanie. Odchádzajúci riaditeľ verejnoprávnej televízie vyhlásil, že končí z dvoch dôvodov: 1. Projekt reformy STV, s ktorým prišiel do televízie, je ukončený. 2. Od júla sa stane riaditeľom novej českej digitálnej televízie Febio TV.
Rybníčkovi nepriatelia
Bývalý šéf STV a člen televíznej rady Peter Malec s prvým dôvodom nesúhlasí. „Nesúhlasím s Rybníčkovým nadšením, že zavŕšil reformu televízie. Podarilo sa mu konkurovať súkromným staniciam, vytvoriť pozitívny imidž STV a sčasti za verejné peniaze si vybudovať imidž nenahraditeľného televízneho manažéra,“ povedal. „Ale televízii chýba dlhodobá vízia, navyše spravodajstvo nemá vlastnú tvár a chýbajú mu skúsení pracovníci,“ dodal.
Podľa Maleca súčasné vedenie STV urobilo viaceré chyby. „Náklady na prehraté súdne spory a pokuty dosiahli od roku 2003 približne 35 miliónov korún,“ skonštatoval. Z toho takmer 25 miliónov predstavujú pokuty za spevácku súťaž Slovensko hľadá SuperStar a ďalších päť miliónov musí STV zaplatiť ako odškodné nezákonne prepusteným pracovníkom.
Riaditeľka sekcie médií na ministerstve kultúry Zuzana Mistríková odhalila ďalší nedostatok Rybníčkovho manažmentu. „V čase prípravy nového zákona o STV sa komunikácia s ním vyhrotila a pri riešení ostatných problémov už vedenie televízie videlo v ministerstve kultúry iba nepriateľa. Tak postupovalo voči každému, kto jeho návrhy neprijímal,“ uviedla.
Čo čaká nového riaditeľa?
Podľa Mistríkovej prvým krokom Rybníčkovho nástupcu by mala byť spolupráca s rezortom kultúry na príprave nového zákona o financovaní verejnoprávnych médií. „Bez vyriešenia tohto problému sa žiadny riaditeľ nepohne ďalej,“ uzavrela.
Maďarič vidí prvoradý problém v spravodajstve. „Rybníček hovoril, že Správy budú vlajkovou loďou STV, ale dnes sa potápajú,“ povedal. Preto by mal nový riaditeľ zvýšiť kvalitu televíznych pracovníkov. „Televízii chýbajú zahraniční spravodajcovia,“ vyhlásil.
Podľa Maďariča dôležitá je aj otázka budúceho sídla STV. „Rybníčkov nástupca musí uvážiť, či zostať v Mlynskej doline, alebo nájsť nové, vyhovujúcejšie miesto,“ povedal. Malec a Kollár sa zhodli, že nový riaditeľ musí začať riešiť digitalizáciu vysielania. „A potom treba Slovenskej televízii navrátiť charakter verejnoprávnosti,“ dodal Malec.
