Dlhý pád
Jasmine svojmu bezstarostnému životu newyorskej paničky obetovala veľa. Zmenila si meno a vykašľala sa aj na univerzitu – napokon po tom, čo stretla svojho „princa na bielom koni“, charizmatického obchodníka Hala, bolo jej jedinou úlohou reprezentovať… A na nič sa nepýtať. Honosné večierky, nekonečné nákupy, výlety do Európy a občas nejaká tá charita, lebo „keď ste bohatí, nesmiete zabúdať byť štedrí“. Všetko však bolo preč v okamihu, keď si po Hala prišli z FBI.
Ponížená, zúfalá a na mizine, permanentne na pokraji nervového zrútenia prichádza Jasmine do San Francisca, aby sa zavesila na krk adoptívnej sestre Ginger. Tá ju prichýli aj napriek tomu, že ju Hal v minulosti bezostyšne okradol o jedinú šancu vyhrabať sa z chudoby. Jasmine by bola rada, keby všetci na hriechy jej muža (z ktorých ju tiež nemožno celkom vyviniť) zabudli. Sama však nie je ani zďaleka pripravená na to začať celkom od piky. A tak sa spolu s prostou Ginger vydáva na honbu za lepšou budúcnosťou, ktorá sa azda ani nemôže skončiť inak ako veľkou katastrofou…
Lepší vrabec v hrsti…
Woody Allen nakrúca veľa a rád. Nový film do kín vypúšťa prakticky rok čo rok, hoci raz mu to vyjde viac, inokedy menej. Snímka Jasmínine slzy (v elegantnejšom origináli Blue Jasmine), však rozhodne patrí k jeho najlepším filmom poslednej dekády, možno aj viac.
Ten, kto tvrdí, že sa starý pes novým kúskom nenaučí, mal by Allena povinne študovať. Po tom, čo majster neurotických konverzačných komédií pred dvoma rokmi divákov dojal vrelou a nostalgickou prechádzkou „zlatými časmi“ v Polnoci v Paríži, teraz suverénne prichádza s existenčnou drámou, ktorá nesie všetky prvky toho, čo máme na „allenovkách“ radi, a zároveň komplexnosť, ťaživosť a sociálnu kritiku, ktorú by sme od nich nečakali.
Allen výborne pracuje s gradáciou deja, každá indícia je skvele načasovaná a tak sa divák môže bezstarostne dať unášať od sľubného začiatku cez tragikomické turbulencie až k nevyhnutnému koncu. Allenove postavy sú, podľa vzoru najlepších z jeho filmov, majstrovsky vykreslené. Dominuje im titulná Jasmine v podaní Cate Blanchett, na ktorej mieste si ani nemožno predstaviť nikoho iného. Jej hrdinka je ako porcelánová labuť rozpadajúca sa na črepy pod váhou vlastného sebaklamu, presvedčivá v chorobnej úzkosti, náklonnosti k ruskej vodke aj šarme a zvodnosti, keď vycíti šancu vrátiť sa na výslnie.
Woody Allen tentoraz nezostal pri humornej šaráde a ukázal svojím v poradí už 43. autorským filmom, že sa vie ešte stále prekonávať. Jasmínin príbeh je vlastne tak trochu „ezopovskou bájkou“, z ktorej si možno vziať hneď niekoľko ponaučení. Napríklad aj to staré známe o vrabcovi v hrsti a holubovi na streche. Alebo tiež to, že skutočným nepriateľom človeka nie je zlý osud, ale jeho neschopnosť prispôsobiť sa.
Hodnotenie Pravdy: 4 a 1/2 hviezdičky z 5
Jasmínine slzy / USA, 2013 / réžia a scenár: Woody Allen / hudba: Christopher Lennertz / hrajú: Cate Blanchett, Alec Baldwin, Sally Hawkins, Bobby Cannavale, Peter Sarsgaard a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 1. august
