„Na dedine majú k sebe tragédia a humor strašne blízko a to ma na tomto prostredí najviac láka. Môžete sa veciam chvíľu smiať, no vzápätí sú strašne smutné. Preto je z dramatického hľadiska vidiecke prostredie hádam aj zaujímavejšie ako Praha,“ myslí si Miroslav Krobot. Jedna z najvýraznejších osobností súčasného českého divadelníctva sa čoraz častejšie realizuje aj vo sfére filmu, svoj režisérsky filmový debut však odkladal až doteraz, keď má 62 rokov. Ak by ste ale od zrelého debutanta čakali čosi závažné a veľkovýpravné, z Díry u Hanušovic vám pravdepodobne spadne sánka. Už na prvý pohľad totiž ide o poriadne drsnú tragikomédiu o ľuďoch žijúcich v ponorkovo úzkej komunite, kde je hlavnou témou vždy sex či pálenka. Jej hĺbku a výpovednú hodnotu treba hľadať skôr medzi riadkami.
Hoci Miroslav Krobot dnes vedie pražské Dejvické divadlo, vo filme sa vracia na miesta, kde vyrastal. Ide o severnú Moravu, kde je vidiek povestný vysokou nezamestnanosťou, chudobou a postupným vyľudňovaním. „Naturel ľudí na dedinách je asi všade dosť podobný. Tu je to ale o čosi zaujímavejšie v tom, že ide o Sudety. Ľudia žijúci v tejto oblasti tam nemajú korene,“ vraví Krobot. Mnohí unikajú kadeľahšie – napríklad aj jedna z hlavných postáv snímky Díra u Hanušovic Jaruna (Lenka Krobotová), ktorú vykúpi náhly záujem staršieho Nemca. Jej sestra Maruna (Tatiana Vilhelmová) sa, naopak, reality vidieckeho stereotypu nedesí. Stará sa o svoju krčmu a bez zábran strieda milencov, čím vždy poriadne rozčúli svoju starnúcu matku. S ktorou z nich sa skôr identifikuje sám režisér, ktorý už roky žije v meste? „Nemyslím, že som utiekol. Vždy keď môžem, vraciam sa, mám tam chatu. Som rozhodne vidiečan a som za to svojím spôsobom aj rád, lebo napokon aj všetko, čo robím v divadle, má nejaký ohlas práve vďaka tomu, že som, aký som.“
Veľkou výzvou je pre divákov v snímke svojský humor. Chvíľami čierny ako smola, inokedy až britsky suchý, potom zase odvážne prostoreký. Sám Krobot sa hlási k fanúšikom bratov Mrštíkovcov, Akiho Kaurismäkiho či bratov Coenovcov. „Mám rád, keď ľuďom chvíľu trvá, kým pochopia, že ide o humor,“ vraví. Mnoho vtipov vychádza už zo samotného nárečia, ktorým vo filme Krobot prinútil hovoriť nielen svojich dvorných hercov z Dejvického divadla, ale aj slovenských hercov Jána Kožucha a Lukáša Latináka. Tí vo filme stvárňujú podarenú partičku strechárov. Znie to ako poriadne ťažká úloha, režisér im to však uľahčil – všetky scenáre v nárečí hercom sám najskôr nahovoril.
Scenár Krobot napísal spoločne so svojím niekdajším spolužiakom, dnes psychológom, Lubomírom Smékalom a zaspomínali si v ňom aj na konkrétne osudy, s ktorými sa stretli. „Mať pri tvorbe scenára pri sebe psychológa bolo výborné. Keď som prišiel s nejakým zlým nápadom, povedal, že je to hlúposť, lebo takto by sa naozaj nikto nezachoval,“ spomína režisér. Tvorivá dvojica už začína pracovať na ďalšom filme, Miroslav Krobot však o ňom zatiaľ veľa prezradiť nechcel. Bude teda aspoň opäť tragikomický? „Ja to hádam inak ani neviem,“ smeje sa.
