O smrti herečky informovali jej vnuci Andrej a Tomáš. „S hlbokým žiaľom a bolesťou v srdci oznamujeme všetkým príbuzným, kolegom, priateľom a známym, že nás dňa 20. júla 2015 navždy opustila naša milovaná babina Magda Paveleková,“ napísali.
Portál tvnoviny.sk uviedol, že do domu Pavelekovej v Dunajskej Lužnej nadránom dorazila sanitka, záchranári sa ju ešte snažili oživovať. Bohužiaľ, neúspešne, okolo štvrtej hodiny ráno zomrela.
Posledná rozlúčka s herečkou bude vo štvrtok 23. júla o 10:45 v obradnej sieni krematória v Bratislave.
Magda Paveleková sa narodila 7. júna 1931 v Leviciach, rodičia ju od detstva podporovali v túžbe stať sa herečkou. Popri štúdiu na gymnáziu, kde zmaturovala, získala aj vedomosti z pohybovej kultúry, spevu a hry na gitaru.
V roku 1949 začala svoju hereckú kariéru na doskách Krajového divadla v Nitre, pod vedením Andreja Bagara. Do roku 1965 vytvorila v Nitre desiatky postáv, zväčša úsmevných, vyhovujúcich jej komediálnemu talentu.
Po príchode do Bratislavy vystupovala na scéne bývalej Tatrarevue, kde sa z nej stala muzikálová hviezda a v roku 1971 sa stala stálou členkou Novej scény. Počas štyridsaťdva rokov pôsobenia na doskách Novej scény, ale nielen tam, vytvorila množstvo krásnych postáv v hrách Goldoniho, Shakespeara, Gogoľa, Ostrovského, Čechova, Schillera, Moliera, Shawa, Tajovského, Stodolu, Chalúpku, Blocha. Publikum očarila jej komediálnosť, ktorou pobavila i rozosmiala hľadisko, vedela ho priviesť k zamysleniu a úsmevu cez slzy.
V bratislavskom Teatro Wüstenrot v Mníškach stvárnila jednu zo svojich najznámejších muzikálových postáv. Nechýbala ani v komédii Turecká kaviareň, ktorú uvádzalo divadlo West. Medzi ďalšie divadelné tituly, v ktorých zažiarila, patrili Donaha! Klietka bláznov či Muzikálový večer.
V roku 2001 jej vyšla kniha Spomienky starej herečky. Bola vydatá za Štefana Paveleka (†86), mali jedinú dcéru Ninu, ktorá zomrela ako 34-ročná. Nadovšetko milovala svojich vnukov, Andreja a Tomáša.
V rozhovore pre Pravdu v roku 2006 herečka povedala: „Som presvedčená, že som šťastný človek. Nemôžem povedať, že by som bola málo náročná, ale vždy si vydobyjem, čo chcem. A preto sa ma aj šťastie bojí, nuž si mi samo sadne do lona, než by som ho mala naháňať.“
