Cena lístka na pomerne intímne soirée sa pohybovala v prepočte od 200 od 435 eur a vyzbierané prostriedky putujú na rôznorodé kultúrne aktivity spojené s filmom či na podporu tvorby mladej, nastupujúcej generácie filmových tvorcov.
Keď sa príbehy zmenia na skutočnosť
Portmanovej dráma A Tale of Love and Darkness vznikla podľa bestsellera Amosa Oza, izraelského spisovateľa a zástancu dvojštátneho riešenia palestínsko-izraelského konfliktu. Skúma, čo sa stane, keď sa príbehy, ktoré rozprávame, stanú príbehmi, ktoré skutočne prežijeme.
Film si diváci mohli po prvýkrát pozrieť na festivale v Cannes, v Toronte mal severoamerickú premiéru. "Už dlhší čas som cítila, že si to chcem skúsiť aj z opačnej strany a nakrútiť film v Izraeli, odkiaľ pochádzam, bola to neopísateľná skúsenosť. Žien vo vysokých funkciách je tam toľko, že som nemala žiaden problém s tým, aby ma ako režisérku brali vážne,“ spomínala s úsmevom.
Na otázku, či má strach, ako film prijme publikum, odpovedala bez zaváhania: „Určite mám trochu strach. Vždy sa však snažím robiť veci, ktoré mi naháňajú strach, pretože tie ma posúvajú ďalej. Film je podľa mňa jedinečný spôsob, ako si praktizovať empatiu, tým, že sa na niekoľko minút staráme o životy druhých, tých na plátne. A práve to hádam skôr či neskôr zmení aj náš pohľad na dianie vonku.“ dodala Portmanová, ktorá sa na filmové plátna dostala už ako 12-ročná, keď si zahrala po boku francúzskeho herca Jeana Rena vo filme Leon (1994).
Psychologicko-akčná dráma o vzťahu nájomného zabijaka a problematickej tínedžerky je považovaná za jedno z vrcholných diel režiséra Luca Bessona. Na svoje filmové začiatky si počas besedy s Cameronom Baileym, umeleckým riaditeľom festivalu, zaspomínala takto: "Už odmalička som bola ambiciózna a na dieťa aj dosť seriózna. Mala som štyri roky, keď som začala navštevovať tanečný krúžok a už vtedy som chcela byť herečka. Moji rodičia nie sú z brandže a zo začiatku neboli úplne nadšení. Báli sa, že keď začnem hrať vo filmoch ešte ako dieťa, stane sa zo mňa závisláčka od drog. Nakoniec som ich však prehovorila. Koniec koncov, ako často sa stáva, že vaša prvá rola je vo filme Luca Bessona, ktorý navyše kvôli vám prepíše scenár?”
Nasledovali filmy Heat (1995) s Al Pacinom a Robertom De Nirom, Všetci hovoria: Milujem ťa (1996) od Woodyho Allena či Hviezdne vojny, v ktorých si zahrala rolu kráľovnej Amidaly.
Lásku našla pri Čiernej labuti
Vďaka divadelnému predstaveniu Čajka (2001) ju do filmu Na dotyk (2004) angažoval režisér Mike Nichols, ktorý sa pre ňu stal nielen mentorom a radcom, ale aj blízkym priateľom. „Namiesto predčítania scenára nahlas nám všetkým predstavil naming momets – pomenovanie jednotlivých scén ako napríklad moment, keď sa hrdinka dozvie, že ju podvádza manžel, moment, keď si uvedomí, že ho stále miluje. A túto techniku používam odvtedy pri každom filme,“ prezradila herečka.
Psychologickej dráme Čierna labuť (2010), kde stvárnila balerínu chorobne posadnutú tancom, vďačí za sošku Oscara za najlepší ženský výkon, a tiež za svojho manžela, tanečníka Benjamina Millipieda, ktorý pomáhal s filmovými choreografiami. Za rok a pol natáčania sa dokázala vytrénovať k dokonalosti tak, že väčšinu baletných scén zatancovala sama. Príprave však obetovala hodiny a hodiny extrémnych tréningov, a tak nebolo žiadnym prekvapením, keď sa na istý čas stiahla do úzadia.
S Millipiedom má dnes štvorročného syna Alepha a od septembra minulého roku žije celá rodina v Paríži, kde tanečník a choreograf nastúpil na post riaditeľa Baletu parížskej opery. Portmanová sa rozhodla venovať rodine a zároveň sa nabiť potrebnou energiou. Tú v plnom rozsahu využila nedávno pri nakrúcaní režijného debutu.
