Teší sa z voľna, z toho, keď sa jeho deťom niečo podarí. A tiež keď vidí, že to v divadle funguje. Teší ho láska. „To stačí, nie?“ hovorí český herec Hynek Čermák, predstaviteľ gangstra Kravieca.
Keď Jaromír Hanzlík čítal scenár k filmu Gangster Ka, nakrúteného na motívy skutočného príbehu podnikateľa Radovana Krejčířa, mal pocit, že to je fikcia a také niečo sa nemôže stať. Ako scenár zapôsobil na vás?
O Radovanovi Krejčířovi som veľa nevedel. Po prečítaní scenára som mal podobný pocit ako pán Hanzlík. Keď som začal Krejčířov prípad sledovať, zistil som, že väčšina z toho je skutočne pravda. Potom som si premietol svoj dovtedajší život, vybavovanie rôznych potvrdení po úradoch, svoje túžby a zistil som, že sa tomu netreba čudovať. Tak to v našej krajine chodí a pravdepodobne nemá nič zmysel. Najlepšie by bolo zatvoriť sa niekam do zrubu a nevychádzať von. A možno je to ešte horšie, než sa to snaží film ukázať. Vôbec si nedokážeme predstaviť, kam až korupcia siaha.
Foto: Bioscop
Sledujete správy v televízii, čítate noviny?
Vôbec ma to nezaujíma. Je to len dômyselné vymývanie mozgov. A, naopak, nefinancovanie kultúry bráni ľuďom, aby mysleli samostatne. Namiesto toho sa zaoberajú hypotékami, poistkami, a platia, platia, platia. Kto nemá peniaze, je hlupák. Táto „viera v peniaze“ sa stáva horšou ako dôsledky socializmu.
Čo sa s tým dá robiť?
Nedá sa s tým robiť vôbec nič. Vo chvíli, keď sa proti tomu postavíte, vyhlásia vás za blázna ako v Hlave XXII alebo Prelete nad kukučím hniezdom. Pokiaľ si neuvedomíme, že sloboda je v našich hlavách a srdciach, nie v hypotéke a v lízingu, nemáme šancu na zmenu. Ľudia by sa mali venovať viac kultúre – čítať, chodiť do divadla, a nielen na komédie, do kina, a nielen na americké filmy.
Aké nebezpečné je hrať gangstra, ktorý ešte stále žije?
To neviem. Občas si všimnem, že ma niekto sleduje, ale neviem, či to je bulvár, alebo gangstri. A keď raz strelím, dúfam, že to budú tí druhí.
Do akej miery vám rola Kravieca vstúpila do života?
Do veľkej miery. Privoňal som k životu gangstrov, ktorý je jednoduchší. Platí v ňom jednoduché pravidlo: Keď niečo chcem, vezmem si to. Slušný človek o to požiada, a nedostane to. Tak si vyberte! Rola ma vyčerpala fyzicky a stratil som vieru v dobro. Aj nakrúcanie filmu ma presvedčilo o tom, že nič sa nedá robiť v dobrej viere. O všetkom rozhodujú peniaze. Scenár bol takmer stopercentný, ale finančné kompromisy znížili jeho kvalitu na sedemdesiat percent. Som mrzutý, pretože aj ja som svoju prácu nemohol urobiť na sto percent. Hoci počúvam nadšené pochvaly, ako som Káčka zahral, v polovici filmu som utiekol z kina.
Prečo ste film nedopozerali?
Potrebujem nadhľad. Možno o také tri roky si ho pozriem celý. Momentálne sa až príliš sústreďujem na svoje chyby, čo ma deprimuje. Robím túto prácu dlho, tak by som ju mohol robiť bez chýb, do kelu! Možno divák nič nepostrehne, ale ja tie nedostatky vidím. Vy tiež možno napíšete rozhovor, ktorý sa čitateľom páči, ale vám nie. A úprimne, pozerať sa na seba s ôsmimi kilami navyše tiež nie je príjemné.
Pre rolu Káčka ste museli pribrať?
Podarilo sa mi pribrať, ale len osem kíl. Po Káčkovi som zhodil jedenásť, takže som na tom horšie ako pred filmovaním. Jedol som veľa sladkého, pečivo, a navyše neskoro večer. Počas dňa, na skúške, kde musí herec podať fyzický výkon, nemôže jesť ťažké jedlá. Herectvo je nezdravé povolanie. Katering, ako ho poznáme zo zahraničných produkcií, u nás nefunguje. Nakúpi sa ten najlacnejší tovar a ešte aj po záruke. Je bežné, že sa celý štáb naje, na druhý deň majú všetci hnačku a nemôže sa pracovať. V tom prípade je lepšie nejesť nič.
Kvôli úlohe vám pribudli nielen kilá, ale aj vlasy. Nebolo vám pri nakrúcaní na Kanárskych ostrovoch teplo?
Parochňa je majstrovská práca maskérov. Lepiť totiž parochňu v dnešnej dobe, keď kamery nakrúcajú filmy s maximálnym rozlíšením, je drina. Každú polhodinu museli kontrolovať, či je všetko v poriadku, a ak nie, vlasy opravovať.
Váš filmový Kraviec sa skutočne na Krejčířa podobá…
Z päťdesiatich percent je to maska. Druhá polovica je výsledok toho, že sa filmom, scenárom herec zaoberá. Zrazu sa začne podobať na predlohu tak, ako sa pes podobá na svojho pána.
Vo filme, najmä v druhej časti odohrávajúcej sa v Afrike, sú nebezpečné scény. Zastupoval vás kaskadér?
Na niektoré zábery, napríklad skok z desiatich metrov, sú potrební špecialisti. Herec sa nemôže zraniť, skončiť s roztrhnutým obočím pri bitke. To sa nedá zamaskovať. Veľa ráz sa však situácia natrénuje s kaskadérmi, naskúša sa záber aj s kamerou, a naostro už idem ja.
Foto: HBO
Aj skok do prázdneho bazéna ste nakoniec urobili vy?
Musel som to byť ja, inak to nešlo. Bolo nepríjemné skočiť na brucho s roztiahnutými rukami, na žinenku veľkú meter a pol krát meter a pol. Skočil som to asi osemkrát.
Stretli ste sa k Krejčířom osobne?
To, že som sa s ním päť mesiacov zaoberal, zo mňa urobilo psychickú trosku a netúžim v tom pokračovať. Je kamarátom tých najvyšších. Tých, ktorých sme si zvolili a sú vo vláde. Spája sa v ňom primitivizmus s vysokou inteligenciou a schopnosťou pre dokonalý podvod. Jeho rebríček hodnôt sa s mojím určite nezhoduje. Nemám potrebu stretnúť sa s takým človekom a pre nakrúcanie som to ani nepotreboval. Ja som totiž nehral Krejčířa, ale Kravieca.
Keby ste mali možnosť vrátiť čas, obetovali by ste túto rolu a radšej si zachovali vieru v dobro?
Keby som vedel, čo ma čaká, nešiel by som do toho. Stretávam sa s povrchnosťou na každom kroku – v reakciách divákov či v otázkach novinárov. Včera som odpovedal redaktorke Práva, ktorá mi napísala, že najdôležitejším z rozhovoru o filme Gangster Ka je fakt, že sa mi rozpadla rodina. Odpísal som jej, že ak je to pre ňu dôležité, nech to teda napíše, aj keď som ju žiadal o to, aby to nerobila. Čo k tomu dodať? Nikoho nezaujíma, čo sme filmom chceli povedať, prečo sme ho natočili, všetci idú po povrchných veciach. Verím tomu, že keby sme nakrútili film s názvom Richard III. od Shakespeara, nikto by si ho neprišiel pozrieť, lebo konanie tohto panovníka by ostalo nepochopené. Pokiaľ sa vo filmoch netancuje a nie sú v nich dievčatá nahé do pol tela, divák ťažko rozuzlí, o čom sú.
To je nekompromisný pohľad na diváka.
Samozrejme, existujú výnimky.
Vraj váš herecký výkon ocenili aj ľudia z podsvetia?
Fakt? To písal asi Blesk… V časoch, keď som robil osobného strážcu, som tieto typy mužov stretával. Ako bodyguard som sa s nikým nepobil, pretože som sa naladil na ich vlnu. Počas minúty som ich dokázal presvedčiť, že som z rovnakého sveta ako oni.
Ako sa ladí na rovnakú vlnu s gangstrami?
U týchto pankhartov to ide nejako jednoducho. Musia cítiť, že ste fyzicky pripravený na to, aby ste sa proti nim postavili. Potom majú rešpekt a berú vás ako partnera. Keď sa z nich „poseriete“, položia vás na lopatky. Ak im dáte najavo, že "ešte krok, a uvidíš”, povedia si: Ty sa mi páčiš. Ak začnete navyše používať ich slovník, nedokážu prekuknúť herecký výkon.
Viete odhadnúť ich slabé stránky?
Slabé stránky týchto ľudí sú jednoduché. Ženy, deti, autá a veľkosť penisu. Je to také primitívne!
Bolo ťažké ustrážiť, aby sa Káčko nestal kladnou postavou?
Nad tou rovnováhou som nemusel vôbec rozmýšľať. Mojou hereckou úlohou bolo nájsť práve kladné motívy jeho konania. V scenári bolo tých záporných dosť, nebolo sa treba nad nimi zamýšľať. Je na divákovi, aby tieto dve polohy nechal v sebe doznieť a urobil si vlastný názor. Ale pozor! Urobiť si vlastný názor na Kravieca vo filme. Nehovoríme o Krejčířovi.
Ako sa hrá svetonázor, s ktorým nie ste stotožnený?
Dobre, lebo za postavu sa schováte. Môžete urobiť čokoľvek, pretože sa nemusíte zamýšľať nad svojím osobným rebríčkom hodnôt, nad svojím názorom. Zrazu je možné všetko. Nemusíte príliš psychologizovať, pretože koľaje idú jednoznačným smerom.
Foto: Bontonfilm
Káčko má vo vašom stvárnení veľmi zvláštnu chôdzu. Kým ste sa inšpirovali?
Ako predobraz Kravieca som použil samca gorily. Veľké brucho, veľké ruky, chôdza naširoko, s penisom vpredu. Títo chlapi takmer vôbec nie sú schopní chodiť. Cinkajú kľúčmi od drahých áut a s ťažkosťou z nich vystupujú.
Podarilo sa vám tejto chôdze zbaviť rýchlo?
Možno mi z nej trochu zostalo, neviem. Pozrite, aj teraz sedím s roztiahnutými nohami.
Zmenilo sa pod vplyvom postavy aj vaše správanie?
Nakrúcanie filmu zmenilo moje vnímanie okolitého sveta. Už nikdy nebudem otvorený človek, nebudem rešpektovať ostatných. Pochopil som, že byť „dobrý“ sa nevypláca. Dávam si pozor a nepúšťam si ľudí k telu.
Predtým ste boli otvorený a dôverčivý?
Bol. Nikdy som nemal nepriateľov, nič som neriešil násilím. Teraz už mám pomaly pocit, že sa to odo mňa očakáva. Uvidíme, ako to dopadne. Možno sa už neuvidíme, lebo ma zatvoria.
Foto: Hynek Glos
To by bolo zaujímavé…
Pre novinárov určite.
Svoju divadelnú rolu Richarda III. porovnávate s Káčkom. V čom sa podobajú?
Keď som súhlasil s nakrúcaním filmu, mnoho kolegov sa ma pýtalo, prečo chcem robiť film o takom hajzľovi. Je to podobné, ako keby sa ma opýtali, prečo som prijal divadelnú rolu Richarda III. Práve preto, aby si ľudia uvedomili, ako vyzerá zlo. Kraviec je klasický archetyp záporného hrdinu. Môže vám byť sympatický, len mu nesmiete začať „fandiť“. Na záver filmu musí prísť otázka: Kto to, preboha, je? Keby sme urobili film o súkromí Hitlera, tiež by z neho mohol vyjsť celkom sympaťák. Predstavte si, že by sme taký film natočili a onedlho by vznikla nacionalistická strana. Ľudia sú tak mimo, že ak by sa niekto podobal na Hitlera, zvolia ho.
Český patopsychológ Andrej Drbohlav hovorí, že väčšinu najťažších zločinov vykonali ľudia, ktorí sa inšpirovali zločinmi iných. Nebojíte sa, že film je návodom na šírenie zla?
Myslím, že pre mnoho idiotov to návod bude, také nebezpečenstvo existuje. U hlupáka s násilníckymi sklonmi môže byť spúšťačom agresivity film alebo to, že mu niekto v električke šliapne na nohu. Ťažko však za všeobecné násilie obviňovať film. To je ako viniť z výstrelu zbraň, nie strelca.
Nedávno som si vypočula rozhovor dvoch chlapcov, ktorí išli na prvú hodinu boxu. Dôvodom boli prichádzajú migranti, pred ktorými sa treba brániť. Je to v poriadku?
Je to na dlhú debatu. Vôbec neviem, ako to s migrantmi vlastne je, či k nám prichádzajú, alebo nie. Ešte som žiadneho nevidel. Môj postoj je jednoduchý – ak vidím nejaké násilie, postavím sa mu čelom. Je mi jedno, či je za ním migrant, alebo niekto iný. Ak tí chlapci išli boxovať kvôli tomu, že prichádzajú migranti, začali neskoro. Ako muži majú byť celý život pripravení brániť nielen seba, ale aj svoje rodiny. Aj tak po druhom tréningu zistia, že to bolí a vzdajú to. Inak by robili box už dlho.
Váš otec bol pripravený vás brániť?
Môj otec nemal nikdy bojové tendencie, pretože je od detstva postihnutý. Má jednu nohu kratšiu. Je psychológ a vie to inak, lieči drogovo závislých a alkoholikov. Možno to mám po dedkovi, ktorý bol vojak. Od ôsmich rokov som robil športový šerm, potom som sa dlhé roky venoval boju zblízka – musado. K tomu som pridal lietanie a skákanie na padáku. Ten adrenalín mi už ostal.
Gangstri žijú v ustavičnom strachu o svoj majetok a život. O čo sa najviac bojíte?
Strach o život detí je na prvom mieste. To pozná každý rodič. A potom strach o vlastný život. Dlho som pracoval ako osobný strážca a o strachu viem svoje. To je aj dôvod, prečo tú prácu už nerobím.
Prečo ste ju začali robiť?
Prešiel som výcvikom, vedel som strieľať, dlho som trénoval boj zblízka. Keďže neboli peniaze, ešte pred štúdiom na DAMU sme si založili agentúru na ochranu osôb. Dosť dlho som sa živil ako bodyguard. Tá ochranka dodnes existuje a patrí medzi špičku v Českej republike.
Nechceli ste sa k tej profesii vrátiť?
Občas v agentúre učím, robím semináre. Na prácu osobného strážcu však už nemám potrebnú fyzickú kondíciu. Mám 42 rokov a už desať rokov hrám dvadsať až tridsať predstavení mesačne, za posledných päť rokov som nakrútil pätnásť filmov. Pracujem pätnásť hodín denne, mám zlú životosprávu. Na cvičenie, ktoré mi veľmi chýba, nie je čas. A momentálne by to bolo aj kontraproduktívne. Ubúdala by mi svalová hmota a bol by som vyčerpaný.
Skúšate tento kolotoč zastaviť?
Neviem ako. Stal som sa platcom DPH. Musím platiť zálohy a keď prestanem platiť, zatvoria ma. Najlepšie by bolo všetko zavesiť na klinec, vykašlať sa na to, netočiť ďalšie filmy. Nechcem zarábať milióny, nepotrebujem ich a už vôbec kvôli tomu nepotrebujem vypisovať papiere a posielať ich štátu. Chcem plat v divadle, z ktorého môžem žiť, a hotovo. Nepotrebujem peniaze navyše.
Z čoho sa tešíte?
Z voľna, z toho, že sa mojim deťom niečo podarí. Keď vidím, že to v divadle funguje, že k nám do Dejvického divadla chodia diváci, ktorí vedia čítať medzi riadkami. A láska ma teší. To stačí, nie?
Vo filmovom kriminálnom svete ste si vyskúšali všetky strany barikády. Boli ste kriminalistom v Cirkuse Bukowsky, „bacharom“ v Kajínkovi, v divadelnej hre Ucpanej systém hráte čerstvo prepusteného kriminálnika. Čo vám ešte chýba do zbierky?
Patológ. Toho som ešte nehral. Mám za sebou neurochirurga aj pediatra. Zahral by som si Cyrana, ale to je tiež postava, v ktorej sa snúbi bojovník s romantikom, poetom a slušným človekom.
Do akej miery ste romantik?
Do pomerne vysokej. Mám rád ženy, prírodu, zvieratá. Rád fotím portréty a akty, mám rád obrazy.
Na vašej stránke pod odkazom CV máte napísanú len jednu vetu: Absolvent DAMU. Na viac nevydalo?
Myslím, že o chvíľu zo stránky zmizne celé !sívičko".
Diplomovku, ktorá vám chýbala k titulu magister, ste už dopísali?
Nie, a už ju ani nedopíšem. Trochu ma to teraz mrzí, lebo som dostal ponuku učiť na fakulte, čo by ma možno bavilo. Bez dokončeného vysokoškolského vzdelania je to však problém. V tom jedinom ma zatiaľ chýbajúci titul limituje. Pôvodne som ani nechcel byť hercom, ale pilotom. Na tom som dlho pracoval.
K herectvu ste sa dostali náhodou?
Úplnou náhodou nie, pretože sestra je režisérka a herečka, otec režisér a mama herečka. Päť rokov som chodil na divadelnú fakultu, medzi piatimi študentmi v ročníku sa nedá stratiť. Či chcete, alebo nie, zanecháte stopu a škola nechá stopu vo vás.
Marián Geišberg tvrdí, že dobrý herec sa stane buď alkoholikom, alebo sa zblázni. Vy ste na tom ako?
Ja som abstinent, nepijem už sedemnásť rokov. A roky som fungoval normálne, kým nenastal tento kolotoč. Herectvo som robil vždy s veľkým nadhľadom, ale možno máte pravdu, momentálne som na hrane. Mám strach, že niekomu ublížim a vyhlásia ma za blázna. Novinári (že to hovorím práve vám…), mi tak pijú krv, až sa obávam, že niečo vyvediem. Denne vychádzajú články, ktoré ma osočujú a urážajú, články, ktoré čítajú aj moje deti. Do toho sa na weboch vyjadrujú k článkom o mne ľudia tým najhorším kanálovým spôsobom. A ja nemôžem robiť vôbec nič. Povedal mi to právnik.
Prečo ste súhlasili s naším rozhovorom? Pretože ma o to požiadalo PR filmu. Dnes som tu aj preto, že ste pricestovali do Prahy až z Bratislavy. Pretože rešpektujem, že sa touto profesiou niekto živí.
Nie ste po rokoch hrania odolnejší voči mediálnemu tlaku?
Vôbec nie. Aby herec mohol hrať, musí mať obnažené nervy. Keby som si vzal antidepresíva, nezahrám jedinú vetu.
Hendikepoval vás niekedy výzor pri obsadzovaní do hereckých úloh?
Samozrejme, bol to roky rokúce môj najväčší problém. Považovali ma za hlupáka, za človeka, ktorý má len holú hlavu a svaly. Bol to taký boj, ktorý prelomil až film Jana Hřebejka Nevinnosť. Odvtedy nakrúcam a dostávam roly, ktoré majú viac ako jedno slovo alebo výstrel. Je skutočne zvláštne, ako telesná schránka človeka determinuje.
Kedy ste boli najviac nahnevaný, že ste nedostali rolu kvôli vašej vizáži?
Nikdy. Skôr mi prekážalo, že ľudia sa na mňa pozerali zvrchu. Natočil som asi päťdesiat filmov a vo väčšine z nich mi dávali najavo, že som idiot. Príšerne mi to liezlo na nervy.
Stávalo sa vám to aj v civilnom živote?
V bežnom živote sa ma ľudia väčšinou báli a boja sa ma dodnes. Mal som o dvadsať kíl viac a budil som rešpekt. Dnes to už nie je také hrozné. Pomáha aj to, že ma ľudia poznajú.
Boli ste v detstve a v puberte bitkárom?
Nie. Mal som šťastie, že som v puberte nabral veľkú silu a nikto si na mňa netrúfol.
Učili ste niekedy brániť sa svojho dvanásťročného syna?
Učil. Má na to predpoklady a už je to pokročilý džudista s niekoľkými titulmi. Trénuje štyrikrát týždenne a do života je vybavený.
Je v každom chlapcovi a neskôr mužovi kúsok agresivity?
Nehovorím tomu agresivita, ale kus bojovníka, ktorého treba podporiť. Pre chlapa nie je nič lepšie ako vedomie vlastnej sily, pretože potom ju nezneužíva. Ak sa tak nestane, dochádza k rôznym krachom osobnosti. Chlapi, ktorí nemajú kde vypustiť agresivitu, vybíjajú ju v električke alebo v krčme. Myslím, že je lepšie robiť to na ihrisku.
Hynek Čermák
Narodil sa 14. februára 1973 v Prahe. Študoval činoherné herectvo na DAMU, potom spolupracoval s Divadlom J.¤K.¤Tyla v Plzni, CD 94, Divadelným spolkom Kašpar, Divadlom v Řeznické. V Městském (Středočeském) divadle Kladno zaujal v hlavnej roli Shakespearovho Richarda¤III. V druhej polovici 90. rokov mal angažmán v Rokoku, od roku 2006 bol členom Městských divadiel pražských, od roku 2010 je členom Dejvického divadla. Zahral si v seriáloch Zdivočelá země, Nemocnice na kraji města po dvaceti letech, Rodinná pouta, Poslední sezóna, Agentura Puzzle, Četnické humoresky či Eden. Okrem seriálov nakrúca aj filmy – Muži v naději, Svatá čtveřice, Kníže Václav, Kajínek, hral v zahraničných produkciách Johanka z Arku, Stalingrad, Mr.¤Johnson. Za najlepší mužský herecký výkon v snímke Nevinnosť (2011) získal Českého leva, do kín prichádza druhá časť snímky na motívy života väzneného podnikateľa Radovana Krejčířa – Gangster Ka 2: Afričan. S herečkou Danielou Choděrovou má syna Bořivoja (12) a dcéru Hedviku (10).
