Snímka oceňovanej dokumentaristky Heleny Třeštíkovej a jej spolupracovníka Jakuba Hejnu vstupuje do českých kín dva týždne pred premiérou hraného filmu o Líde Baarovej, ktorý v hlavnej úlohe s Táňou Pauhofovou nakrútil režisér Filip Renč. Třeštíkovej dokument uvidia slovenskí diváci v polovici marca na Febiofeste, kam ho príde režisérka osobne uviesť. Renčova snímka má slovenskú premiéru 21. januára.
Foto: AEROFILMS.CZ
Baarová vlastnými slovami
Lída Baarová patrila na prelome 30. a 40. rokov minulého storočia k najväčším hviezdam českého filmu a kariéru si úspešne budovala aj v Nemecku, kde sa zaplietla s ministrom propagandy Goebbelsom. To jej mnohí vyhadzovali na oči. Po vojne strávila mesiace vo väzení, neskôr utiekla do Rakúska, kde v roku 2000 zomrela vo veku 86 rokov.
„Lída Baarová si vo svojom poslednom rakúskom pôsobisku mnoho novinárov k telu nepustila. Rozhovor, ktorý s ňou vtedy nakrútila Helena Třeštíková, je jednou z veľmi mála výnimiek. A práve ten tvorí kostru tohto pozoruhodného dokumentu, v ktorom sa s pomocou archívu prejdeme v sprievode jednej z najslávnejších českých herečiek európskymi dejinami 20. storočia. V aktuálne zdvihnutej vlne záujmu o Lídu Baarovú môže film Skaza krásou slúžiť ako ideálny materiál pre tých divákov, ktorí sa o osudoch ľudí dozvedajú najradšej priamo od nich,“ povedal Ivo Andrle zo spoločnosti Aerofilms, ktorá film v Česku distribuuje.
Skaza krásou kombinuje unikátne filmové materiály z viacerých európskych archívov a rozhovory s Baarovou, ktoré Třeštíková nahrala v polovici 90. rokov a časť z nich využila v polhodinovej snímke Sladké horkosti Lídy Baarovej. Tentoraz divákom ponúka celovečerný dokument. „Práca s archívom je ohromne zaujímavá a prináša nekonečné možnosti. Skaza krásou je príbeh dvadsiateho storočia. Krása, pominuteľnosť a pochabosť. Veľká ilúzia. Trošku o tom, že človek sa nemôže zbaviť toho, čo urobil, že jednoducho má určitú zodpovednosť. Potom je tam téma pokánia. Teda, myslím si, že v prípade pani Lídy zase až také veľké nebolo. Viem si predstaviť, že mohlo byť väčšie,“ hovorí Třeštíková.
Podľa režisérky Baarová podľahla kúzlu filmovej slávy, ktorá bola v jej časoch novým fenoménom, rozdielnym od uznania divadelných divákov. „Tá sláva sa zmnohonásobila. Naraz to nebolo jedno divadlo, ale kiná po celej krajine. Tá krása v tej chvíli žiarila omnoho viac. Ľudia na to neboli zvyknutí, ani tí herci a herečky na to neboli zvyknutí. Myslím si, že ona bola jednou z prvých obetí chybnej sebainterpretácie. Naraz totiž začala sama seba vnímať ako nejakú nedotknuteľnú bohyňu. Navyše bola v tej dobe veľmi mladá a nezrelá.“
Štrnásť rokov príprav
Renčov film Lída Baarová s pracovným názvom Diablova milenka sa sústredí na herečkin vzťah ku Goebbelsovi a kladie si otázku, či je zločin milovať zločinca. Okrem Táne Pauhofovej sa v ňom predstavia Karl Markovics v úlohe Goebbelsa, Gedeon Burkhard ako ďalší Baarovej milenec, slávny nemecký herec Gustav Fröhlich a Martin Huba so Simonou Stašovou v úlohe herečkiných rodičov. Hitlera stvárňuje Pavel Kříž.
O celovečernom filme o Baarovej sa v rôznych podobách uvažovalo od začiatku 90. rokov. Renčov projekt podľa scenára Ivana Hubača sa pripravoval 14 rokov. "Lída Baarová je film, ktorý mi hodil rukavicu, a ja som ju zodvihol. Pokúsil som sa touto snímkou posunúť vo svojej práci zase o krok ďalej. A bol to ten najťažší krok v mojom živote,“ povedal o práci na projekte Filip Renč.
