„Moji predkovia sa tiež dožívali takmer deväťdesiatky, babka, dedo alebo moja mamička. Otec nie, ten bol vojnovým invalidom,“ povedal v rozhovore pre český portál výtvarník, ktorého to ku kresleniu a maľovaniu ťahalo odmalička. „Nemal som športové ani matematické nadanie. Ako malý chlapec som mal jedinú vášeň, a to bolo maľovanie,“ citoval ho Pražský spravodaj.
Podľa Smetanu bolo pre jeho rozprávky dôležité aj to, že mal pre ne dobré literárne podklady – Kremienka a Chocholúšika písal Václav Čtvrtek, Rákosníčka Jaromír Kincl. „Kremienok a Chocholúšik boli síce v charakteroch jasní, ale kým som ich ,stvoril' vizuálne, bolo to dlhé obdobie. Rákosníček bol hádam ešte obťažnejší. Má niečo zo žaby, niečo z vodníka, ale myslel som nad ním aj na chlpaté zvieratká. Na hlave totiž nemá vlasy ani anténky, ale chlpy. Prvýkrát som ich nakreslil sedem, pretože sa mi to kompozične hodilo a odvtedy musím ten počet dodržiavať. Nepovedali by ste, ako si deti každý detail strážia,“ povedal v roku 2003 pre Týdeník Rozhlas.
Smetana sa k filmu dostal po druhej svetovej vojne, keď sa opäť otvorili vysoké školy. Smetana začal študovať výtvarnú výchovu a medzi jeho učiteľov patril napríklad Cyril Bouda, po istom čase však ministerstvo rozhodlo, že predmet výtvarná výchova spojí s deskriptívnou geometriou. „Tým sa pre mňa štúdium skončilo. S mojím vzťahom k deskriptívnej geometrii som totiž kantorov iba rozčuľoval,“ spomínal pre Denik.cz Smetana, ktorý tak zamieril do novootvoreného štúdia Bratři v triku. Mohol si to dovoliť, pretože bol pripravený. Už počas vojny a stredoškolských štúdií sa mu totiž venoval jeho učiteľ, ktorý podporoval talentovaných žiakov – medzi nimi aj budúceho sochára Olbrama Zoubka či scénického výtvarníka Miloša Ditricha.
V štúdiu kresleného filmu začínal najdrobnejšími prácami, postupne sa však prepracoval až k animácii a réžii. Najskôr sa venoval avantgardným filmom pre dospelých, viaceré jeho snímky zaujali aj na najprestížnejších festivaloch v zahraničí. "No a keď som bol so svojimi filmami v najlepšom a ceny som dával na povalu, ponúkla mi televízia, aby som urobil niečo pre deti – začínali večerníčky. Uvítal som to, moje predchádzajúce filmy síce putovali na festivaly, ale poznala ich iba úzka spoločnosť, zatiaľ čo tu naraz prišiel ohlas detí, a nielen detí. To je pre tvorcu pekný zážitok, povedal Týdeníku rozhlas Smetana, ktorý je podpísaný pod viac ako štyristo snímkami.
„Na večerníčkoch sa podieľala krásna zohraná skupina. To už som pracoval doma v ateliéri, vždy po mňa prišli a odviezli ma do štúdia na Barrandov. Mal som dokonalú pani produkčnú, ktorá mi vždy večer dopredu volala, že o pol deviatej po mňa príde šofér, o deviatej mám na Barrandove strižňu, o pol desiatej mi tam príde ten a ten a ja už som pripravoval prácu pre ľudí,“ opisoval pre Denik.cz zákulisie práce, ktorej sa venoval desaťročia.
Hoci jedna časť večerníčka trvá necelých desať minút, na prípravu napríklad prvého trinásťdielneho Rákosníčka potreboval Smetana so svojím tímom tri roky. Jedna sedemminútová časť má asi desaťtisíc okienok, Smetanova celovečerná Malá čarodejnica mala až 100-tisíc okienok. „Je to práca zdĺhavá, to je na tom to najhoršie, že človek nemôže urobiť toľko večerníčkov, koľko by chcel, pretože je to závislé od celého kolektívu spolupracovníkov,“ zdôveril sa pred rokmi Československej televízii. „Radšej pripravujem večerníčky, ako robím normálne filmy, pretože detský divák je ten najlepší a povedal by som, že ten najvďačnejší,“ dodal vtedy.
