Film na motívy divadelnej hry jedného z najvýraznejších francúzskych dramatikov súčasnosti Jeana-Luca Lagarcea (zomrel v roku 1995 na AIDS) už tradične zabodoval na vlaňajšom festivale v Cannes. Jeho film síce získal Veľkú cenu poroty, ale kritiky naň boli rozporné.
Diskutovaná rodinná dráma, ktorá sa prebojovala do užšieho výberu nominácií na cudzojazyčného Oscara, je už v našich kinách a tvrdenie, že filmár vybočil z doterajšej, veľmi pozitívne hodnotenej tvorby, je relevantné. Dolan experimentuje s dramatickou formou, vracia sa však k rodinným vzťahom – aby na mozaike piatich charakterov odkryl, aký dosah na rodinu môže mať odlúčenie najbližších.
Louis (Gaspard Ulliel) sa vracia domov, aby oznámil príbuzným, že zomiera. Prichádza do rodiny rozboľavenej jeho dávnym odchodom a už v momente, keď prekročí prah a vstúpi do šerom zastretého domu, nad honosne prestretý stôl sa zakvačí rozlúčka… Namiesto ľútosti a zmierenia nachádza u blízkych zhubný, rokmi nahromadený hnev, s ktorým sa každý vyrovnáva po svojom. Vystavený tichým výčitkám, že za rozklad vzťahov môže jeho odchod a úspech, je pre Louisa koniec jediným východiskom – akýmsi nevyhnutným vykúpením z chorej rodinnej histórie.
Je to len rozpad rodiny
Intímny príbeh odhaľuje chorobopis rodiny Knipperovcov, ich vzájomného hnevu a dobrovoľnej samoty. Do krehkých vzťahov sa Dolan ponára kontinuálne. V Zabil som svoju matku – sa dospievajúci homosexuálny mladík vymedzuje voči matke, s ktorou má až príliš hlboký vzťah. Dvoch najlepších priateľov v Imaginárnych láskach rozdelí posadnutosť rovnakým mužom, v dráme Laurence preveruje lásku zmena pohlavia jedného z páru, v Mami! zas matku a syna oddeľuje a spája nevšedná choroba dieťaťa.
V Je to len koniec sveta nevyplýva hlavný konflikt zo smrti, ide o neschopnosť vzájomného odpustenia u ľudí, ktorí sú si blízki proti svojej vôli. V momente, keď má byť koncentrácia porozumenia najväčšia, stupňuje sa hnev a sebaľútosť. Smrť prichádza pomaly, neviditeľne, rodina ju intuitívne vníma a ocitá sa na prahu vlastného zániku. Jej stav navyše symbolizuje hlavný hrdina – kedysi úspešný a šťastný, dnes „odsúdený“ odísť… Je to len koniec sveta je Dolanovým zatiaľ najzrelším, najintenzívnejším a zároveň najsmutnejším filmom. Aj keď možno emocionálne pôsobivejšie sú jeho predchádzajúce snímky, Je to len koniec sveta je tematicky a formálne najucelenejší. Je intelektuálne premyslený, aj keď sĺz, teatrálnych gest ani estetických koncepcií, fetišisticky hraničiacich s gýčom sa nevzdal.
Sleduje koncept
Cit pre barokovú hystériu a dramatické napätie v rozložených hrdinoch doťahuje Dolan do nervovo vypätej dokonalosti. Hyperbolizuje tak démonov, ktorí driemu v každom z nás. Príkre detaily, upínanie sa na tváre a rýchle strihy od jedného protagonistu k druhému vyšťavujú diváka, ktorý vie spolu s hlavným hrdinom viac ako ostatní zúčastnení v príbehu a s nervóznym napätím čaká odhalenie. Aj keď možno pochybuje, že nejaké príde…
Čierna ovca rodiny, Louis prichádza len na krátko – Dolan podrobuje rodinu skúške s „divadelnou naliehavosťou“ – s krivdami, obvineniami a smútkom zápasia v uzavretom priestore domu počas jediného horúceho letného dňa bez toho, aby došlo k záverom či riešeniu situácie. V rodine poznačenej spoločnou minulosťou a rozchodmi, marí lásku paradoxne ich láska. Príbeh zahaľuje smutný fatalizmus, neschopnosť zmieriť sa a prijať odlúčenie.
Príkre dusno je prítomné od začiatku príbehu – radosť matky a sestry z Louisovho príchodu sa mení na výpočet chýb a zranení všetkých príslušníkov. Louisa zaplavujú ich štipľavé slová. Starší brat Antoine (Vincent Cassel), mladšia sestra Suzanne (Léa Seydouxová), matka (Nathalie Bayeová) aj švagriná Catherine (Marion Cotillardová) oblievajú mladíka banálnou všednosťou. Ich malicherné problémy a nezlučiteľnosť vygradujú tlmeným rozchodom, aby Louis napokon zostal sám so svojím mŕtvym časom, presne tak, ako si prial…<pe>
HODNOTENIE Pravdy
4 a pol hviezdičiek z 5
- Je to len koniec sveta / Francúzsko, Kanada 2016 / scenár a réžia: Xavier Dolan / hrajú: Gaspard Ulliel, Nathalie Bayeová, Vincent Cassel, Marion Cotillardová, Léa Seydouxová a ďalší / premiéra: 12. januára
