Recenzia: Quentin Dupieux má v Realite poriadny náskok

Scenárista, režisér, kameraman, strihač a producent elektronickej hudby Quentin Dupieux je autorský filmár v pravom zmysle slova. Patrí do generácie detí odchovaných na VHS kazetách, filmami bol od detstva absolútne fascinovaný, jeden dokázal vidieť hoci aj desaťkrát, aby nasal celú jeho štruktúru.

Realita
Z Dupieuxovej nočnej mory budete mať „mozog v ponožkách“ podobne ako hrdinovia jeho snímky Realita.
Autor:

Aj keď nakrúcanie ako také nepovažuje za najdiváckejšiu tému, nevie sa jej nabažiť, procesom nakrúcania je posadnutý natoľko, že ho chce nielen realizovať, ale o ňom, ako fanúšik okrajových žánrov a béčkovej kinematografie, aj rozprávať. A robí to aj vo svojej poslednej snímke Realita, ktorá sa po troch rokoch od premiéry premieta aj v našich kinách.

Ekzém vnútri hlavy

Hlavný hrdina – kameraman televíznej relácie o varení (Alain Chabat), dostane príležitosť získať peniaze na svoj prvý film – sci-fi o vraždiacich televízoroch – pod podmienkou, že nahrá dokonale zúfalý výkrik. Túžba uspieť ho pohltí natoľko, že svet prerastie do nočnej mory. Alebo je to práve naopak?

Dupieux počíta s divákom podobne „zvráteným“, ako je on sám. Realita je satisfakciou pre každého, kto sa nebojí pri filme rozmýšľať a podstúpiť riziko, že z jeho bizarne zauzleného vesmíru nenájde východisko. Otázku, čo sme to vlastne videli, si totiž musíme zodpovedať sami.

Na rozdiel od predošlých snímok ako subžánrová pocta béčkovým hororom Guma (2010) o vraždiacej pneumatike, chaoticky bizarné mystery Wrong (2012) či nechutne zvrátená krimikomédia Fízli! (2013), ktorých príbehy vznikali v priebehu mesiaca či dvoch, Realitu Dupieux vymýšľal o čosi dlhšie. Scenár niekoľkokrát prepisoval, aby svoj „surreálny guláš“ čo najväčšmi zjednodušil.

Dupieux sa striktne vyhýba racionalite, aj keď jeho dekadentná hra stojí práve na pevných nohách reality, rozbíja ju s dadaistickou voľnosťou, odhliadnuc od jej zaužívaných pravidiel. To však neznamená, že filmové obrazy nám ledabolo podhadzuje. Všetko má do detailov premyslené – jednotlivé motívy sa pretínajú nepredvídateľne, no v zmysle pravdepodobnosti. Film teda nepôsobí ako samoúčelná maniera, skôr ide o pozvánku na divokú párty od výstredne kreatívneho filmára.

Na pozadí podivných vzťahov filozofuje o ľudskom podvedomí, navyše veľmi zábavným spôsobom. Atmosférické očakávanie „neočakávaného“ podnecuje aj hudobný motív, inšpirovaný nahrávkou „Music With Moving Parts“ Philipa Glassa z roku 1971, ktorý len veľmi ťažko dostanete z hlavy – Dupieuxova elektronická hudba je totiž rovnako zaujímavá a chytľavá ako jeho filmy.

Žiadnu paniku, ste len v zlom sne

Pre Dupieuxa nemá zmysel sledovať film, ktorého dej dokáže predvídať, keď je totiž ako divák rýchlejší, stráca oň záujem. Film má byť podľa neho dobrodružstvom. Verný tomuto heslu sa snaží prekvapovať nečakanými situáciami a podnecovať fantáziu.

Filmový režisér hľadajúci dokonalý výkrik, dievčatko Realita, ktoré nájde v bruchu diviaka záhadnú videokazetu a túži zistiť, čo je na nej nahraté, schizofrenický moderátor v kostýme potkana, riaditeľ školy, ktorý sa oblieka do ženských šiat – bez ohľadu na to, koľko miesta v príbehu dostanú, všetky postavičky sú pútavé a vzbudzujú očakávanie, čo sa bude diať.

Film prekvapí v momente, keď zistíme, že to, čo sme od začiatku považovali za reálny príbeh, ním tak celkom nie je. Nie je však ani snom – skôr nočnou morou… Alebo filmom, ktorý sa Realite prisnil? „Nikto nechce pozerať film, kde len spím,“ povie dievčatko Realita a z jeho repliky možno dedukovať, že príbeh môže byť jej šialene dekadentným detským snom.

Dupieux sa nevie nabažiť scudzovacích efektov – používa časové slučky, polemizuje s nadreálnom a priznáva sám seba. V príbehu ho ako „vševedúceho“ alternuje „neúspešný, no talentovaný dokumentarista“, ten je však tiež súčasťou filmárovej hry…

Takže takto to môže vyzerať, keď sami seba stretnete vo vlastnom sne? Alebo vaše snívajúce ja precitlo v nepríjemnej realite? To je vlastne úplne jedno – všetci sa aj tak zasekli v Dupieuxovej zábavnej filmovej nočnej more.

Hodnotenie Pravdy
4 hviezdičky z 5

  • Realita / scenár, réžia, kamera, hudba: Quentin Dupieux / hrajú: Alain Chabat, Jonathan Lambert, Élodie Bouchez a ďalší / premiéra: 9. februára
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Song to Songs

Hudobnú snímku Song to Song okorení milostný trojuholník

20.02.2017 16:00

Zástupcovia americkej produkčnej spoločnosti Broad Green Pictures zverejnili trailer filmu Song to Song.

Iveta Grófová

Snímka Piata loď si v Berlíne vyplávala Krištáľového medveďa

20.02.2017 12:00

Jeden z najvýznamnejších filmových festivalov Berlinale sa v sobotu skončil a slovenský film Piata loď odišiel ako víťaz sekcie Genneration Kplus.

beatles shea stadium 1965

Nakrútia snímku o bývalom bubeníkovi The Beatles

20.02.2017 07:00

Americký hudobník a filmár Alexander Orbison získal práva na sfilmovanie knihy The Beatle Who Vanished (2013) Jima Berkenstadta.

zemetrasenie, seizmológ,

Panamu zasiahlo zemetrasenie, v metropole sa triasli mrakodrapy

20.02.2017 22:18

Silno pociťované zemetrasenie otriasalo mrakodrapmi v hlavnom meste Panamy a vynútilo si evakuáciu niektorých budov.

Herbert Raymond McMaster

Trump si za bezpečnostného poradcu vybral generála McMastera

20.02.2017 21:35

Americký prezident Donald Trump si ako nového poradcu pre národnú bezpečnosť vybral generála Herberta Raymonda McMastera.

Marián Tkáč

Matica sa podpísala pod škandalózne video

20.02.2017 20:00

Ustanovizeň, ktorá by mala budovať povedomie národa, namiesto toho pustila na verejnosť video, z ktorého cítiť obhajobu fašistického Slovenského štátu.

vitalij čurkin

Zomrel ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin

20.02.2017 19:10, aktualizované: 20:50

Vo veku 64 rokov v New Yorku náhle zomrel dlhoročný veľvyslanec Ruska pri OSN Vitalij Čurkin.