Dve stovky fotografií zachytávajú dianie na slovenskej fotografickej scéne v priebehu posledných dvoch desaťročí. Od eufórie začiatku deväťdesiatych rokov po súčasnosť. Výber z tvorby takmer šesťdesiatich autorov prezrádza, že nové technológie fotografiu nepochovali. Naopak, priniesli more nových možností. Lákajú aj mladých. A pracujú s nimi invenčne ako ich renomovaní kolegovia.
Expozícia nesleduje časovú líniu. Príbeh dvadsiatich rokov slovenskej fotografie rozpráva v ôsmich tematických kapitolách. Názvy výstižne charakterizujú tému. Každá kapitola prináša konfrontáciu slávnych autorov s tými, ktorí len začínajú. Je zaujímavé sledovať, v čom nadväzujú na „vzory“, v čom s nimi polemizujú a čím sa snažia odlíšiť. V jednotlivých kapitolách sa stretávajú aj rôzne žánre – od sociálneho dokumentu cez nápadité portréty až po fotografiu – obraz.
Nápaditý pohľad na ženské telo prináša kapitola Otázka ženy. Raz dostáva podobu zvieracej samice, inokedy prináša intímny príbeh zo ženského sveta. Netradičným príspevkom k téme je inštalácia Jany Želibskej. Má názov Rast prsa a tvorí ju hromada hliny, na vrchole ktorej je červená lampa. Za ňou štyri fotografie, ktoré zachytávajú jednotlivé etapy rastúceho „prsníka“.
Mohutná postava tlačí kríž, tá istá z oboch strán. Vo vlnách sa odráža postava ženy, ktorá sa pozerá späť. Fotografie Ruda Sikoru a Judity Csáderovej predstavujú tvorbu známych autorov. Viktor Frešo zas obrátil úlohu autora a jeho objektu. V projekte Who is the King prináša cyklus fotografií, na ktorých ho zvečnili známi umelci. Napríklad Bolek Polívka posadil mladého výtvarníka na trón. V sterilných priestoroch podzemných garáží objavuje Branislav Kropilák netradičné krajiny.
Téma pamäte vzrušuje Ľuba Stacha už roky. Vzrušuje aj jeho inštalácia – portréty „zabudnutých“ ľudí na kameňoch. S pamäťou sa invenčne pohráva Mário Furčák v cykle Mýtus padlých. Pamäť fotografií zas nápadito spracúva Rudo Prekop, príslušník slávnej novej vlny. Rovnako ako Miro Švolík, ktorý rozpráva originálne príbehy krajiny, či Peter Župník objavujúci tajomné príbehy obyčajných vecí.
Hodenou rukavicou gýčovitým pohľadnicovým krajinkám je cyklus Petry Bošanskej Slovak Land. Prázdne seriálové kulisy pripomínajú Ružové tiene Olga Triaška Stefanovič. Daniel Fischer skladá mozaiku prírodných krás, Marek Kvetán maľuje farbou obrazy. Čo autor, to nápadito spracovaný neobyčajný príbeh. Výsledným dojmom je mozaika, ktorej každý kamienok má osobitú príťažlivosť.
Kľúčová výstava 20. ročníka Mesiaca fotografie Nepokojné médium – Slovenská fotografia 1990 až 2010 bude v bratislavskom Dome umenia do 30. novembra.
