Medzi jeho prvé práce patrí opona ružomberského divadla z roku 1878. V tom čase maľoval aj portréty mešťanov, podnikateľov či zemanov. V tomto období pôsobil aj ako maliarsky pomocník v Spišskej Kapitule. Neskôr študoval na Krajinskej škole pre kreslenie v Budapešti. Učil sa aj v škole S. Hollósyho v Mníchove a na Akadémii výtvarných umení v Mníchove, kam odišiel na radu Vajanského a Škultétyho.
Podľa stránky aukčnej siene Soga dosiahlo jeho umenie vrchol práve počas štúdií. „Vrcholom Hanulovej maľby sa stala reprezentačná historická kompozícia Smrť arcibiskupa Tomoryho v bitke pri Moháči v roku 1526. Vystavil ju s veľkým úspechom na budapeštianskej miléniovej výstave roku 1896. Hanula v tomto reprezentačnom diele predviedol – vo vtedajšom slovenskom maliarstve celkom ojedinelú – technickú rutinu a schopnosť prijať princípy stredoeurópskeho maliarstva svetla v jeho klasickej akademickej podobe,“ uvádza Soga o obraze, ktorý sa stratil a jeho stopa sa končí v maďarskej Kaloči.
Hanula bol od roku 1896 slobodným umelcom. Maľoval napríklad viacero kostolov v okolí svojho rodiska. „Svoje dielo zanechal vo viac ako sedemdesiatich slovenských kostoloch. Uskutočňoval pritom svoj osobný program, v ktorom spájal náboženské a národné témy. Na mnohých kostolných klenbách sa jeho pričinením objavili slovenskí svätci obklopení adorantmi v slovenských ľudových krojoch,“ uvádza autor jeho životopisu Bohdan Kraus.
Po vzniku Československa pôsobil Hanula, ktorý mal 9 detí a portrétoval viacerých slovenských národných dejateľov, ako učiteľ. Stal sa redaktorom týždenníka Tatry, prvých slovenských novín na Spiši, kam sa presťahoval. Hanula, ktorý spoluzakladal Spolok slovenských umelcov a roky bol predsedom výtvarného odboru Matice slovenskej, zomrel v roku 1944.