Každé mesto potrebuje aj hravé návraty do svojej minulosti, Bratislava dupľom. Centrum mesta sa totiž dosť zmenilo, a to k horšiemu. Večer je vyľudnené a cez deň zasa dobre vidno jeho ošarpanosť a chaotický vývoj. Kedysi úhľadné a urbanisticky i dopravne premyslené centrum je dnes bez ladu a skladu.
Výstava však pôjde v spomienkach ešte ďalej do minulosti – do tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia. Centrum Bratislavy vtedy tvorili dve veľmi živé námestia a priľahlé ulice. Domy boli v jednom štýle – ešte stáli staré objekty na Laurinskej, Gorkého a Štúrovej ulici, ako aj v celom okolí dnešnej pasáže Luxor. V prirodzenom priestore centra mesta fungovali celotýždenné živé trhy: na Kamennom námestí, kde je dnes Tesco, a pred Starou tržnicou. Na dnešnom Námestí SNP bývalo vraj vtedy korzo, predchodca toho, čo sa dnes spomína. Jedna strana námestia bola na korzovanie – podľa pamätníkov – pre lepšie situovaných, druhá pre slúžky a vojakov.
Najviac však oživovali centrum trhoviská. Bolo na nich rušno a predávali sa tam samé dobroty. Trhovkyne mali drevené pulty, stánky, striešky zo slnečníkov, niektoré mali však len na zemi položenú plachtičku a na nej rozložené ovocie, zeleninu a kvety. Trhov bolo vtedy po meste viac – napríklad na Rybnom námestí – a aj hocikde na ulici stáli babky a predávali niečo zo svojej záhradky. Dokonca aj po bytoch chodili sedliačky z okolitých dedín a ponúkali čerstvé domáce produkty. To bolo niečo pre žalúdok, ale malebne pôsobila celá architektúra centra, ktorá bola ešte jednotná a harmonická. Jeden taký starý nízky dom stál napríklad aj na mieste dnešného Manderláku, ale viacej bolo veľkých mestských pavlačových domov s dvorom v strede. Bol to celkom iný spôsob života ako dnes.
V centre mesta bolo aj viacero viech, kaviarní, a najmä – nebolo všade toľko áut. Našlo sa viacej miesta pre ľudí, pre zvieratá. Konské povozy neboli nijakou zvláštnosťou. Dobre, že tieto staré časy sa vďaka expozícii v pasáži Luxor pripomenú, svojím spôsobom ožijú. Spoznajú ich tak aj najmladší obyvatelia mesta a starší si zaspomínajú. A tí, čo o meste rozhodujú, sa azda budú inšpirovať. Trhovisko v centre už asi nebude, ale niečo z tej dávnej vitality by sa zišlo do stredu Bratislavy vrátiť. Možno je táto výstava už prvou lastovičkou!
A čo sa týka samotnej budovy Luxor, možno sa o nej dočítať, že je to obchodný a obytný dom, realizovaný v rokoch 1937 – 1939, v ktorom sa nachádza tiež reštaurácia. Jej autorom je architekt Jan Víšek a nachádza sa na Štúrovej ulici 1 – 3. V roku 1988 objekt zreštaurovali podľa projektu architekta Jána Bahnu a jednu z pasáží, spolu s prvým poschodím, prepojili so susednou budovou sporiteľne.
